Natalia Lafourcade - Hasta la Raíz (RCA, 2015)
Kedysi nebolo v hudbe také veľké množstvo pesničkárok ako dnes. Teraz patria k hlavným trendom. Možno i preto, že ženský pohľad na hudbu a svet nie je ešte taký všedný, ako náš mužský.
Voľakedy bol pojem pesničkárka spájaný prevažne s folkom. V posledných rokoch hrajú pesničkárky všetky piesňové štýly našej planéty. A ešte nastala aj iná zmena. Kedysi väčšina najlepších pesničkárok pochádzala z angloamerickej scény. V súčasnosti už človeka znalého pomerov v hudbe sveta neprekvapí vynikajúca pesničkárka zo Škandinávie, z Kapverdských ostrovov, Južnej Ameriky. Jeden z najkrajších albumov, ktoré vznikli po roku 2000 nahrala žena – mexická pesničkárka Carla Morrison (Déjenme Llorar / 2012 ). Jej priateľka Natalia Lafourcade ju evidentne doháňa. Najprv s predošlým albumom Mujer Divina a teraz aj s najnovším – Hasta La Raíz (Až do koreňov). Doháňa ju nie len podobnosťou s jej hudobným štýlom, melodikou, ale aj speváckym prejavom s tak silným citovým zanietením naplneným roztúženosťou po láske, že snáď ani nie je možné, aby sa srdce poslucháča nezachvelo.
Titulnú pieseň Hasta La Raíz zložila so svojim priateľom Leonelom Garciom.
Jej obsah objasnila slovami: Je to pieseň o tom, čo cítim v hĺbke mojej bytosti, čo ma privádza späť k nám domov, k našim koreňom, čo je dôležité – duch lásky. Svoj nový album na ktorom pracovala tri roky a začala nahrávať v auguste minulého roku, opísala ako osobný, intímny, podávaný jednoducho, úprimne. Niektoré piesne zložila doma vo Veracruz, niektoré v Las Vegas, na Kube, v Kolumbii. Keď album dokončila, povedala: Venujem ho milovaniu a žiaľu, a krehkým okamihom, ktoré všetci v živote prežívame. Je to album liečiteľ. Je terapeutický. Obsahuje dvanásť skladieb nahrávaných v Kalifornii a Texase. Oscilujú medzi štýlmi indie pop, indie folk, rock, bossa nova, latinský folklór, world music, lounge music. Budú mať zaslúžený úspech?
Doterajšia tvorba Natalie bola trestuhodne podcenená.
Kritici ju síce chválili, no zatiaľ prevažne len juhoamerickí. Dnes 31 ročná dcéra univerzitného profesora na fakulte výtvarných umení, hudobnej vychovávateľky, študentka akadémie múzických umení, vyznamenaná spoluprácou s hudobníkmi ako Kevin Johansen, Gilberto Gil, Jorge Drexler, Lila Downs, Devendra Banhart, s príjemným svetlým sopránom, schopnosťou hrať na rôzne hudobné nástroje, strunové, klávesové, dychové, by si za všetko, čo doteraz vytvorila, zaslúžila oveľa väčší úspech. Snáď sa dostaví teraz, po vydaní albumu Hasta La Raíz. A nakoniec otázka. Nezdá sa vám, že umeleckých diel o ktorých nezapochybujeme, že sú naozaj umelecké a pritom sú venované láske medzi ženou a mužom, je v dnešných časoch málo? O čom to svedčí?
Miroslav Potoček
