Pedrina y Río – Canciones Sin Ropa (Arbol Naranja / 2015)
Je to ako pohľad na peknú „osemnástku“, snívajúcu o princovi na bielom koni, ktorého sa chystá koketne zvádzať tenký hláskom, je to inteligentná fúzia indie popu s folkom, latinskými štýlmi ranchera, corrido, bolero, bossa nova, samba, je to exkluzívna značka pre menšinu – kolumbijské alternatívne duo Edna Arcila a Javier Ceron, s umeleckými menami Pedrina y Río. Obidvaja už majú za sebou spoluprácu s producentom Hectorom Castillom (Björk, David Bowie, Philip Glass, Lou Reed, Ziggy Marley, Aterciopelados), ktorý si ich vybral k nahrávaniu zo 735 skupín. Cestu k úspechu im vydláždila alternatívna rozhlasová stanica Radionics. Sme milenci, no výlučne na báze hudobnej – hovoria. Texty ich piesní sú humornou dualitou emócií: láska a nenávisť, neha a žiaľ. (Milujem ťa, ty divoké zviera).
Toto duo sme si všimli prostredníctvom piesne Enamorada, ktorá sa nám zapáčila svojou letnou náladou. Naznačovala, že Pedrina y Río sú talentovaní. Vzbudzovali nádej. Splnili ju na svojom prvom albume Canciones Sin Ropa (Piesne bez šiat), ktorý produkoval Ernesto Santos (Sidestepper, Chocquibtown). Náš prvý koncert mal názov Piesne bez šiat. Boli sme totiž iba dva hlasy, gitara a mini bubny. Naše piesne zneli ako keby neboli oblečené, ako nahé. Všetci nás vyzývali, aby sme k nim pridali viac nástrojov. Keď sme dokončovali nahrávanie albumu, cítili sme ako vhodné, pomenovať ho podľa nášho pamätného prvého koncertu. Teraz cítime, že je to album, ktorého slová a melódie prenášajú na poslucháča optimizmus. Rozmanitosť žánrov, ktoré berieme ako základ pre komponovanie, nám umožňuje väčšiu efektivitu pri hľadaní charakteru skladieb, ktoré sú posolstvom lásky v čase, keď svet prežíva krízu v mnohých sférach života. Poddajme sa teda piesňam z albumu Canciones Sin Ropa, ktoré by mohli byť latinskou podobou twee popu. Prečo nie? Prečo si nedopriať opak negatívnych emócií?
Miroslav Potoček
