Yiddish Twist Orchestra – Let´s (YT O Records 2015)
Kedysi sa písalo „vlna za vlnou sa valí“, teraz by sa mohlo písať „fúzia za fúziou sa valí“. Pretože veľké fúzie hudobných štýlov sa valia svetom s neutíchajúcou intenzitou už viac ako štvrť storočia. Nech už sa tomu hovorí world music, crossover, fusion music, podstata je v základe rovnaká. Možno je to prirodzený, nevyhnutný jav tejto doby, reakcia na vyžmýkané možnosti vývoja hudby, postaveného na zdokonaľovaní technických vymožeností nahrávacej štúdiovej techniky.
Človek si pritom okrem hudobných prekvapení užije aj „srandu“. Napríklad teraz s Yiddish Twist Orchestra, s all-star bandom pod vedením Jonathana Waltona alias Lemeza Lovasa (uvádzaného aj ako Lovaz) – hudobného skladateľa, textára, speváka, klaviristu, trubkára, dídžeja, producenta, hudobného publicistu, rozhlasového moderátora, spisovateľa, študenta literatúry na Oxfordskej univerzite, hudby na svetoznámom moskovskom inštitúte židovského skladateľa Michaila Fabianoviča Gnesina, založenom jeho sestrou Jelenou (Gnessin Institute), „etnomuzikológie“ na londýnskej univerzite SOAS (škole orientálnych a afrických štúdií), zároveň spoluzakladateľa britskej alternatívnej kapely židovskej kultúry Oi Va Voi a Bena Mandelsona (Magazine, 3 Mustaphas 3, Justin Adams, Lu Edmonds), jedného z najstarších zakladateľov scény world music. Títo páni nejdú v prvom rade po peniazoch, ale po hudbe.
Priaznivci nezávislej scény by si z nich mali brať príklad. Lenže neobjavujú sa medzi klasickými indies, hoci sú najklasickejší z najklasickejších, nebrázdia po oceánoch indies, ale po oceánoch world music. To, čo si teraz vzali do hlavy, je opäť jeden z ich typických bláznivých nápadov – chcú oživiť zabudnutý hudobný štýl Londýna päťdesiatych rokov minulého storočia, keď kapelník Willy Bergman v bohémskej štvrti Soho spájal so svojim orchestrom piesne židovského klezmeru s hudbou Západnej Indie, Latinskej Ameriky a ranným rock’n’rollom. V „západogermánskom“ židovskom jazyku jidiš sa tomu hovorilo „der shvitz“. Vzniklo z toho tanečné šialenstvo, neskôr v Amerike nazvané twist.
A teraz toto šialenstvo prenášajú do dnešnej podoby Yiddish Twist Orchestra. Dychové nástroje, klávesy, surfové gitary, klobúky, obleky, kravaty, spevák Natty Bo (Ska Cubano), občas na pódiu folker Sam Lee (Festival Pohoda 2013 ), calypso, mambo, skiffle, viktoriánske piesne, jazz, kubánske tance. Skladáme hold géniovi, beatnikovi Willy Bergmanovi, stratenému hrdinovi sex´n´drugs britskej hudobnej revolúcie – hovoria zakladatelia Yiddish Twist Orchestra. Dnes im niektorí ľudia ani nechcú veriť, že nejaký Willy Bergman skutočne existoval a hral twist skôr ako Američania, podozrievajú ich z fabulovania. No oni prisahajú, že hovoria pravdu.
Nech už je to tak, či onak, výsledok ich snaženia pripomína počiatky britského ska v roku 1979, keď Jerry Dammers (The Specials) rozbiehal činnosť dnes historického labelu 2 Tone Records, podľa ktorého bolo britské ska aj nazývané – 2 Tone. Na čo sa už dnes tiež zabúda. Aj vtedy totiž šlo o šialené hudobné fúzie odlišných svetov. Aj vtedy nosili hudobníci a priaznivci ska klobúky. I keď u nás ani veľmi nie. No nosili čierne obleky a biele košele a sem-tam aj nejaký ten povestný šachovnicový vzor na kravate. Úspech sa dostavil, aj komerčný. No pravdepodobne najmä preto, že 2 Tone Records mali vtedy podpísanú zmluvu so zavedeným britským labelom Chrysalis, ktorý mal licenčnú dohodu s Island Records a bol distribuovaný mamutmi Capitol a Warner. Bros. Mimochodom, nebolo by od veci uviesť fakt, ako vznikli Chrysalis. S ich vtedajšou novou akvizíciou, skupinou Jethro Tull, nechcel nikto podpísať nahrávaciu zmluvu. Tak sa hodili pod krídla veľkých vtákov. My si teda nebudeme lámať hlavu s popularitou závislou od propagandy a nenecháme si pokaziť radosť z hudby Yiddish Twist Orchestra. A uvidíme, či budeme mávať horiacimi pasmi, ako nám Lemez Lovas odkázal: Bavte sa, tancujte a nezabudnite pritom mávať horiacimi pasmi.
Miroslav Potoček
