Mochi je pre mňa neprehliadnuteľný „indián“ vyskytujúci sa prevažne na hudobných podujatiach, keďže hudba a činnosti s ňou spojené sú jeho láskou a tiež prácou. Aktuálne takto v lete má toho samozrejme najviac, preto si veľmi cením, že si vo svojom roadmovie-živote plnom hudby našiel čas na tvorbu autorského playlistu a vtipné spísanie (vraj približne štvrtiny) svojej biografie. Nechajte sa inšpirovať. 🙂
Sám uvádza, že jeho hudobný život začal neslávne, keď mu rodičia vybrali akordeón ako nástroj, ktorý by mal študovať, hoci on sám mal viac vzťah ku klavíru a vlastne ktorémukoľvek inému nástroju. Ku koncu základnej školy mu babka začala dávať na narodeniny pásky s výberom vážnej hudby, ktoré dala vyrobiť svojmu kamarátovi s vynikajúcim vkusom, k otvoreniu brány malého chlapca ku klasike. Takto sa dostal k pomerne dobrým základom vážnej hudby. Neskôr, na strednej škole, prišli nové objavy – Depeche Mode a industrial, samplovaná elektronika aj rockové klasiky. Camouflage, Nitzer Ebb, Faith No More a iné multižánrové kapely. V tej dobe sa Mochi začal učiť hrať na gitare a basgitare. Internet ešte poriadne nebol, takže (ako sám spomína) „Som chodil a otravoval všetkých hudobníkov, ktorých som poznal.“
Prvé gitarové akordy si Mochi vyskladal sám, keďže nejaké poňatie o tom, ako funguje harmónia, mal už zo ZUŠ-ky. V zbore hrával na gitare, a keď sa našiel iný gitarista, s obľubou hrával basgitaru. Po presťahovaní z Trnavy do Bratislavy začal hrávať v kapele Planet Caravan (covery a revival rockových legiend). Časom popridával iné nástroje. Jeho láska k hudbe Jara Filipa zabezpečila, že počas vysokej školy utekal z práce pod zámienkou prednášky a chodil domov cvičiť na klavíri, ktorý mu pomohla kúpiť vtedajšia frajerka Kaťa, za čo jej je stále vďačný.
„Raz za mnou prišiel kamarát, vynikajúci hudobník, Peťo Klema a povedal, že Mochal, ty hráš na všetkom, poď s nami hrať na saxofón. Tak som si zohnal tenorku amatku a šiel. Časom som pochopil, že vlastne chcem hrať na barytónku, tak som si ju kúpil. Nepoznám nástroj s krajšou charizmou a robiť revival kapele Morphine, čo sme spáchali neskôr tiež s Peťom, bola pre mňa veľká škola saxofónu,“ spomína Mochi.
Kontrabas je nástroj, za ktorým Mochiho vidieť asi najčastejšie. Kedysi pracoval v Nemecku, mal peniaze a jeden zakúpil. V Nemecku na kontrabase doprevádzal miestnu speváčku s vlastnou tvorbou a tiež jednu bluesovú kapelu, kde sa postupne vystriedal na basgitare, kontrabase, klavíri a barytón saxofóne.
Po návrate z Nemecka sa Mochi snažil uplatniť ako amatérsky jazzový kontrabasista, hrával s Gabom Bianchim v naivno-jazzovej formácii, zobrali ho do partie Jimy s Palim Matejom a Konzim, spravili si gypsy-jazzovú kapelku Swing That String a niekde ho tiež „vyhrabal“ Juraj Schweigert. Tieto krásne stretnutia Mochiho posunuli do swingu, jazzu a blues, kde na pár rokov s radosťou zaparkoval.
Po nejakom čase prišli zdravotné problémy so zápalmi kĺbov a Mochi sa musel prestať venovať kontrabasu. Zároveň sa so svojou sestrou a jej priateľom stali pokračovateľmi v trnavskom ArtKlube, takže na hudbu už nemal čas, i keď mu veľmi chýbala. Pôvodne počítal s tým, že bude v klube zabezpečovať hudobnú dramaturgiu. Keď im však na tretíkrát zvukár odriekol zvučenie pár dní pred koncertom kvôli lepšiemu kšeftu, naštval sa, kúpil do klubu techniku a začal zvučiť sám. „Zo začiatku to bolo neslávne, ale časom som sa s tým nejak vysporiadal, začal som sa baviť s kamarátmi zvukármi, počúvať ich rady a aplikovať v praxi. Aj ľudia začali byť spokojnejší, dokonca časom k nám kapely začali chodiť preto, že sa dopočuli, že v Trnave im spravia výborný zvuk. Bol som veľmi vďačný, že som sa náhodou našiel v tejto profesii. Zaskočilo ma to príjemne, nikdy som totiž na zvukára neašpiroval. Keď som potom dostal možnosť zvučiť celý stage na festivale Drienok, bol som v siedmom nebi,“ hovorí.
Mochi neskôr zistil, že príčinou zápalov kĺbov sú niektoré špecifické potraviny a rozhodol sa, že sa raz vráti ku kontrabasu. Medzitým sestra otehotnela a rozhodli sa ArtKlub postúpiť ďalej. Mochi s violončelistkou Vrankou založili kapelu Watermelon Orchestra so zámerom hrať tanečnú hudbu pre ľudí inteligentným spôsobom. Vtedy sa po dvadsiatich rokoch vrátil k akordeónu, keďže základ hudby „watermelónu“ tvorí balkánska hudba a akordeón je jej súčasťou. Našli sa ďalší hudobníci do partie a takto to ťahajú spolu – práve dnes, 10. júla 2018, majú koncert v jeho rodnej Trnave.
Počas aktivít v ArtKlube, sa Mochimu podarilo trikrát robiť hudbu k animovaným filmom, v ktorej vraj sa našiel, a rád by pokračoval v tejto tradícii.
Nezanedbateľnú rolu v Mochiho hudobnom živote hrá aj Monika Satková, spoluprácu s ňou opisuje ako skvelý zážitok a dobrú školu. Začali spolu v kapele Chick&Tin a časom, po vnútorných zmenách, vznikla formácia Snowdrop. Už viac ako rok s dlhými prestávkami pracujú na albume, ktorý sa blíži k svojmu finále. Mochi k nemu hovorí: „Keď raz tento album vyjde, bude to veľká vec pre slovenskú alternatívnu scénu. Na ten moment sa už teraz teším. Erik Horák vo svojom štúdiu na tom urobil kus kvalitnej práce, i keď trochu brblal, že prečo tam hráme toľko veľa tónov zbytočne.“
Po skončení práce s klubom sa Mochi rozhodol, že potrebuje znížiť životné náklady, aby dokázal vyžiť z hudby, ktorá sa stala jeho chlebíkom. Začal bývať v aute a kdekoľvek hrať na kontrabase s kapelou San Borondon Cyclo Fanfaria.
Tento text o sebe písal pre poslucháčov a čitateľov New Model Radia z postele v aute, ktoré práve parkovalo vo Zvolene.
V dnešnom playliste nájdete chronologickú postupnosť hudby v Mochiho živote a bude to pestré. Želáme vám príjemné počúvanie.
Bibiána Grebeňová Šedivá (foto: Branislav Grebečí)
Playlist programu:
