Slovenskí 52 Hertz Whale sú pre väčšinu domáceho publika neznámou skupinou. Ich posledný album „Present Sense Impression“ si všimli skôr zahraničné média.
52 Hertz Whale sú v našom regióne známi svojimi strhujúcimi koncertnými vystúpeniami. Či už hrajú na otvorenom javisku alebo v klube, skupina piatich hudobníkov sa prezentuje intenzitou jej vlastnou – publikum nie je ani tak vtiahnuté, ako skôr pohltené. Ich hudba je agresívna a zároveň usporiadaná, i keď pre niekoho bude možno ťažšie čitateľná.
„Present Sense Impression“ je osobným albumom.
Posledný album vyšiel 6 rokov po ich bezmennom debutovom EP a 5 rokov po albume „I’ve Met a Lot Of People“. Títo chlapci boli vždy emotívni, ale nikdy neboli tak otvorení popovému zvuku, ako v prípade tejto nahrávky. Výsledok je prístupnejší a zároveň intímnejší, čím vznikla vzácna nahrávka, ktorá balansuje medzi otvorenosťou a ignorovaním konvenčných kompromisov.
Na nasledujúce otázky odpovedal líder skupiny Dominik Prok.
Ako hodnotíš fakt, že váš posledný album zaradil český Full Moon magazine do výročného rebríčka najlepších domácich albumov na tretie miesto?
„V prvom rade pozdravujem ďakujem za tento priestor! Ako stále tvrdí môj dobrý kamoš Viktor zo Shallov, muzika a tvorenie albumov nie je súťaž. Ale keby náhodou bola, tak by som si o tom myslel, že tretí najlepší česko-slovenský album je vlastne najlepší slovenský album.(smiech).“
Ja som vás prvýkrát naživo videl v roku 2018 na festivale Colours Of Ostrava. Ste viac aktívni v Čechách ako na Slovensku?
„Je to naozaj tak. Dokonca aj Spotify čísla ukazujú viac na Prahu, ako na Bratislavu. Tak to aj No Name mali. Bude to zrejme tým, ako stále opakuje môj dobrý kamoš Renát, že tí Česi nemajú boha pri sebe. Ale ak by sme vylúčili tento blbý humor, tak si myslím, že sme žiadaní asi tak narovnako.“
Vystupovali ste na viacerých zaujímavých zahraničných podujatiach. Čo považuješ za váš najväčší úspech?
„Jeden môj veľmi dobrý kamarát mi raz povedal: Dominik, nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Na základe toho by som povedal, že to budú jednoznačne tie fúry spoločných chvíľ, zážitkov tak dobrých, že už si len tak ľahko na ne nespomenieme. Veľa nových kamarátstiev, ktoré ostanú, kým nepominieme. Ale keby mám predsa len trošku zvážnieť a ignorovať všetky rady, tak by som povedal, že celkom fajn bude možnosť hrať koncom januára na Eurosonicu. Fajn bolo na Liverpool Sound City, Ment, či What’s next in Music. Nemôžem zabudnúť aj na Sharpe, Pohodu, Grape, Besedu, Colors atď. Vystúpenie na festivale Colours Of Ostrava bolo asi našim najväčším úspechom, pretože sme ho otvárali prvý deň a ukončili ho The Cure, takže sme im vlastne tak trochu predskakovali, že jo?“
Ako sa dostávajú vaše nahrávky k hudobným publicistom?
„Priamo cez publicistickú rúru. Veľká vďaka našim labelom a teda weltschmerzen a vydavateľstvu spomínaného Fullmoonu. A potom Marekovi Mikičovi, ktorý sa o nás celé tie roky stará, a potom ešte všetkým kamarátom, ktorí posunuli naše nahrávky k hudobným publicistom. Poďakoval by som aj Rádiu_Fm, ale aktuálne nás nezaradili v Rádiohlavách do longlistu slovenského albumu, či singla roka, takže to máme medzi sebou trošku naštrbené. Ale verím, že nájdeme spoločnú cestu a raz sa im poďakujeme!“
Vaša hudba má zatiaľ výlučne anglické texty. Vaše publikum reaguje viac na hudbu alebo na texty?
„Ľudí, čo reagujú aj na texty je určite menej, ono fakt potrebuješ mať k tomu ešte niečo navyše. To básnické črevo, záujem a tak. Naživo ale podľa mňa dodávame príbeh, ktorý je s hudbou úzko spätý, nakoľko tá nálada a energia sa vždy od textov úplne nevzdiali.“
Dočkáme sa budúcnosti aj slovenských textov?
„Nevylučuje sa to. Slovenských, alebo českých, ešte uvidíme.“
Čo môžeme očakávať v roku 2023?
Longlist Rádia_Fm v kategórii Objav Roka! Máme v pláne zrealizovať nejaké nové nahrávky aj koncerty. Snáď sa tam niekde vidíme. Budeme radi, ak tomu tak bude! Ja budem ešte pracovať na sólovom albume, lebo som sa tak zaviazal Fondu na podporu umenia a teraz už nie je cesty späť. Paťo oslavuje desaťročnicu vo Volkswagene, Fabko ide na Havaj, Aďo si robí stolársku dielňu, Tomáš zreje ako také dobré archívne primítivo a ja s ním. A všetci sme začali športovať. Tešíme sa na všetkých!
Róbert Gregor (foto: press 52 Hertz Whale)
