Prístrojové vybavenie expandovalo, paleta sa rozšírila a plátno sa zdvojnásobilo. Na treťom albume „I Was Real“ dua 75 Dollar Bill počuť bohatšie aranžmány, záhadné texty a mikrotónové ladenie kapely.
Newyorské duo inšpirovalo príslovie, že čo nás nenapadne, čaká na ďalšiu príležitosť, takže radšej na nič nečakalo a chopilo sa jej samo.
Gitarista Che Chen a perkusionista Rick Brown sa rozhodli originálne operovať na rozhraní štýlov ako púštne blues, drone, psychedélia, post-rock, kozmický jazz a indické raga s pocitom, že čím sú starší, tým viac túžia potom, aby pre nich bola hudba záhadou. Z príležitosti pustili fantáziu z reťazí.
Lepšie na to ísť nemohli…
Zásadné osobnosti newyorskej experimentálnej scény pochádzajú z rozdielnych hudobných prostredí. Prešli mnohými významnými skupinami a stretli sa v roku 2012, kedy sa Che Chen s koreňmi na Taiwane vrátil z intenzívneho kurzu v mauritánskej púšti, kde študoval hru na gitaru u Jeicha Ould Chighalyho, manžela speváčky Noury Mint Seymali.
„Na našu hudbu to malo obrovský vplyv. Che prišiel s úplne opačným zmyslom pre gitarovú hru a veselými príbehmi dedinských detí, ktoré sa na neho pozerali ako na idiota, zatiaľ čo on sa snažil preniknúť do zložitých mauretánskych módov. Nikdy nenadobudol presvedčenie, že sa mu to podarilo, ale bolo jasné, že sa pred ním otvoril úplne nový hudobný svet, „priblížil budúce referenčné body hudby dvojice Brown. Sám, pokiaľ ide o hru a druh nástrojov, typický alchymista, ktorému nezáleží na tom, či búši do osobne vyladenej debny z preglejky nájdenej na ulici, alebo rinčí s čímkoľvek, čo mu príde do ruky. Každopádne predvádza neuveriteľné groovy.
Tretí album vykresľuje 75 Dollar Bill v novej pozícii.
Počas štyroch rokov nahrávania sa vrátili k starým skladbám, doplnili ich o nové a predovšetkým do štúdia postupne pozvali osem excelentných muzikantov najrôznejších žánrov.
Chen strieda šesťstrunovú elektrickú gitaru s dvanásťstrunovou, v oboch prípadoch špeciálne upravenou. Vyžíva sa v mikrotónových melódiách a minimalistických figúrach. Niekoľkokrát sa vracia k téme, ktorú v medzihrách rozvíja – tak ako sa naučil v Mauritánii.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Alex Phillipe Cohen)
