Adama Yalomba prenáša zvuk dávnej šesťstrunnej harfy n’dan do africkej hudby súčasnosti.
To sa ale niekto má, keď je úplne najlepší zo všetkých, patrilo by sa povedať, keby sa v tom ale neskrýval háčik. Za tým všetkým si totiž dosaďte iba Adama Yalomba, podľa profesorky Lucy Duran jediného známeho hráča na harfe n’dan v Mali. A keď to povie taká veľká znalkyňa západoafrickej hudby, musíme jej veriť.
Šesťstrunová harfa má veľa špecifík: nie je spojená s kultúrou griotov, vyžaduje odlišný spôsob hrania a ku všetkému sa zložito ladí, takže nie každý si na ňu trúfol. Podľa Lucy Duran sa na harfe hralo pre kráľa vydávajúceho sa na ďaleké dobrodružné cesty, kedy im oslavné piesne mali dodať odvahy a požehnať šťastný návrat.
V modernej histórii o niečo také noví vládcovia nestáli a harfa n’dan z bežnej hudobnej prevádzky zmizla, hoci preukázateľne ide o jeden z najstarších strunových nástrojov západnej Afriky. Vrátiť ho znova do obehu predstavuje pre Adama Yalombu nielen výzvu, snaží sa tiež vdýchnuť harfe úplne nový život a prispôsobiť dobe, ako počujeme na albume „Tanou“.
Šesť strún rozšíril Adama Yalomba na dvanásť. Na koncertoch mu to zjednodušilo rýchlejšie ladenie a s novým zvukom umožnilo spojiť sa s ďalšími malijskými tradičnými štýlmi. Hovoriť preto o pôvodnom repertoári pre harfu n’dan pri ňom nemôžeme, zvlášť keď vlastné skladby s ohľadom na mladých poslucháčov, ktorých história pochopiteľne veľmi neberie, napumpoval rockom, reggae, afropopom a spieva o súčasných problémoch Mali. Takže história zabudnutej harfy nekončí, ale trvá a Adama Yalomba na to ide s kapelou poriadne z ostra.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Adama Yalomba)
