Pred dvadsaťjeden rokmi, kedy pre mnoho ľudí predstavovalo čokoľvek keltského tvrdú menu úspešnej spoločenskej konverzácie, prišiel zbehlý študent filozofie, punker, gitarista a acid-jazzový DJ Simon Emmerson s odvážnou myšlienkou. Zjednotiť galské a africké hudobné tradície pod náporom elektrobeatov. Podobné multikultúrne fúzie síce už dávno existovali, pravdepodobne nikto pred Afro Celt Sound System ale nevyvinul toľko úsilia k pochopeniu rozdielnych kultúrnych svetov a nezrušil toľko žánrových definícií.
Za kľúčový okamih považuje Simon Emmerson pobyt v Senegale. Pozval ho tam v roku 1994 spevák Baaba Maal v rámci príprav produkcie albumu Firin ‚in Fouta: klenotu modernej africkej hudby a rysujúceho sa afrokeltstva za účasti Michaela Brooka. Výpadky elektriny viedli k dlhým prestávkam a pri jednej z nich, len tak pre seba, zaspieval Maal pieseň Daande Lenola: v tej chvíli vraj Emmersonovi naskočila podobnosť medzi griot a gaelskými bardmi; začal vnímať ďaleko duchovnejší vzťah hudby k spoločnosti a prírode. Maal mu vtedy povedal: „You have to look under your own feet, you do not have to be African to look at the earth beneath your feet.“ Po návrate Emmerson kompletne prehodnotil svoj hudobný život. Skontaktoval sa Philipom Carr-GOMME, hlavou britskej organizácie The Order Of Bards, Ovates And Druids, a po komparatívnych štúdiách keltského druidismu postupne nielenže vystúpil z komfortnej zóny londýnskeho elektroprogramátora, došiel hlavne k presvedčeniu, že ak sa bude chcieť v budúcnosti hudobne vyjadriť, musí sa dostať hlbšie k zdrojom. V súdržnom zvuku Afrokeltov pritom musí byť každému kultúrnemu vkladu umožnené „slobodne dýchať a žiariť“. K zmiešanej energii a kúzlu bezhraničného rozletu vkladaného do na svoju dobu nevšedného elektro-akustického zvuku, Afrokelti pridávali dojímavý hlas starobylej írskej vokálnej tradície sean nos Iarla Ó Lionáirda, zvonivú koru N’Faly Kouyateho z Guiney a dunivú bhangru hráča na bubon Dhol Johnnyho Kalsiho. Vynikali aj v tom najťažšom: uveriteľnosti. Na svoju stranu okamžite strhli sexpistolského výtvarníka Jamie Reida: keď ich prvýkrát počul, spontánne namaľoval obraz Afro Celts: Music from the Light Continent: Sound Magic, takže s názvom si vznikajúca skupina nemusela robiť starosti. Svoje štúdio Real World Afrokeltom ponúkol Peter Gabriel a stal sa ich dlhoročným vydavateľom. Spieval im na albume Volume 3: Further in Time a nebol sám z prvej ligy: Afrokeltov podporili tiež Sinéad O’Connor, Roberta Planta alebo Julie Murphy. Okolo zakladateľskej štvorice – Simon Emmerson, hráč na píšťaly, Bodhran a klávesy James McNally, Iarla Ó Lionáird a programátor Martin Russell – a stálych afrických hostí, sa konštantne viedla armáda írskych, škótskych a bretónskych muzikantov a spevákov. „Všetko čo sme robili, sme robili s láskou, ako keby sme splietali do vrkoča vlasy,“ povedal Ó Lionáird.
Afro Celt Sound System predali cez milión albumov, zaujali filmárov – Hotel Rwanda, Gangs of New York – a pokorili väčšinu svetových festivalov, vrátane Colours of Ostrava. Posledný album Volume 5: Anatomic vydali pred desiatimi rokmi, pretože Emmerson s Russellom a huslistkou Eliz Carthy medzitým upriamili pozornosť na anglický folk. V projekte Imagined Village – pospolitosti slávnych folkerov, elektroprogramátorov a zástupcov londýnskeho ázijského a karibského podzemia – anglický folk zasadili do reálneho multikultúrneho a technologického prostredia industriálneho Anglicka. Možno s určitosťou dokázať, že tradičné piesne sa ešte nikdy predtým nedostali pod takú ťažkú paľbu buchotavého drum’n’bassu a pakistanského bubna Dhol. Huslenie s akustickými gitarami v ikonickej skladbe Scarborough Fair naraz prekrýval zvuk SITÁR Sheemy Mukherjee a baladu Tam Lin odrepovala radikálna osobnosť Dub poetry, dredový rastafarián Benjamin Zephaniah. „Nie je naším údelom trvať na zrelosti, obávať sa predpojatosti a dostávať päsťou od konzervatívcov. Otvorili sme s Elizou staré spevníky a zistili, že ani my sami už nie sme schopní prijať tradičné verzie piesní bez myšlienky na ich tlmočenie do súčasnosti, bez vedomia toho, že si ich spievajú britskí Aziati, „vysvetlil Emmerson v roku 2007 na prvom albume Imagined Village . Vyznel ako ideálne načasované dielo vystihujúce duch Anglicka „tu a teraz“. Išlo ho brať ako vklad do diskusie, počas ktorej si veľa ľudí postupne uvedomilo, že Anglicko je úplne rovnakou súčasťou sveta ako sú prisťahovalecké komunity súčasťou iného miesta. Aj ďalšie dve pokračovania – Empire & Love a Bending The Dark – zaštítené účasťou Martina Carthyho, Normy Waterson, Chrisa Wooda, Billyho Bragga alebo The Cooper Family, sa držali plánu Elizy Carthy: stať sa súčasne opatrovníkom minulosti a nezdvorilých architektov budúcnosti. Prednosť ale postupne dostávali vlastné skladby, nadšenie vyprchalo a po roku 2012 projekt Imagined Village potichu vyšumel. Tušíme prečo: Emmerson už premýšľal o štúdiovom znovuzrodenie Afrokeltov. Došlo pritom k situácii, ktorú zatiaľ žiadna zo strán poriadne nevysvetlila; teda jedna predsa: Martin Russell s Jamesom McNallym obviňujú Emmersona, že bez ich súhlasu použil legitímne názov Afro Celt Sound System a potajomky, bez toho aby sa s nimi dohodol, nahral s inou zostavou album Source. Výsledok súdu nemožno predvídať, spor sa vedie o značku sakra značného významu, ak by ale vychádzal z čisto hudobnej roviny, musela by sa k jeho presvedčeniu Russellova partia s chystaným albumom Born veľa posnažiť: tá Emmersonova sa totiž naozaj nadýchla k majstrovskému dielu.
Upírstvo nebrať
Autor týchto riadkov sa v marci mal v Glasgowe možnosť baviť sa členmi škótskej skupiny Shooglenifty, aktérmi a pamätníkmi nahrávania afrokeltského debutu, prizvanými aj na album Source. „Znovu sme zažili to čo vtedy. Pocit, že sa chystá niečo veľké,“ rozprával huslista Angus R Grant a pridal Emmersonovu terajšiu štartovnú ideu: inklináciu k dávnemu rozpoloženiu, kedy Afrokelti nemali predstavu, čo z toho vzíde. Hovorme tomu návrat k tvorivej experimentálnej atmosfére, a skôr vrelo živelný než sofistikovaný, za to už bez nutnosti presviedčať poslucháča, že takáto multikultúrna snaha klope na dvere 21. storočia, o čom v 90. rokoch keltskí tradicionalisti vážne pochybovali. Preto musel Emmerson myslieť hlavne na to, aby sa neopakoval do tej miery, že by mohol byť obvinený z upírstva seba samého. Kto by stál o obyčajný derivát drvivého elektro soundu Afrokeltov, z pohľadu dneška univerzálneho a prekonaného, zatiahnutého nasledovníkmi do zďaleka priebojnejších a experimentálnejších krajín. Ostatne aj počas rozprávania so Shooglenifty niekoľkokrát padlo meno škótskeho elektro vizionára Martyna Bennetta, už nežijúceho tvorcu prelomového albumu Grit, vitálne oživujúceho v roku 2003 afrokeltský koncept do ďalších poschodí. Emmersonovo riešenie nie je zložité: položiť sa viac do čistého zvuku akustických nástrojov, naplno využiť potenciál Západoafričanov, vnútorného pnutia medzi tradičnými kultúrami a modernitami a umením nováčika: škótskeho gajdoša, gitaristu a rapera Griogaira Labhruidha z Highlands. Nepochybne album veľmi zdobí, je dobrým nástupcom Iarla Ó Lionáirda, ktorý dal prednosť írsko-americkej superskupine The Gloaming, a rovnako ako on, vkladateľom tých najstarších galských tradícií do afrokeltského konceptu. Najlepší škótsky spevák roku 2015 udržuje pri živote väzby medzi gajdovým štýlom a zabudnutým vokálnym umením canntaireachd: spev nahrádzajúci zvuk gájd, zároveň namiesto notového zápisu využívajúci orálny prenos tém a melodických variácií gajdových skladieb pomocou vhodne použitých slabík. V Škótsku už žije len málo ľudí ovládajúcich takú špecifickú umeleckú disciplínu, kedy v pamäti zároveň uchovávate pre ďalšie generácie repertoár gajdošov, čím sa v nuansách nelíšite od západoafrických griot, schopných po zvládnutí špeciálnej výučby rozprávať a spievať niekoľkohodinové eposy, zachytávajúce dôležité historické a spoločenské udalosti . Griogair pochádza z váženého gajdošského klanu a patriotstvo sa u neho prelialo do otvoreného stúpenectva škótskej nezávislosti. „Oživujú Angličanmi kolonizované a zničené tradície galského Škótska,“ tvrdí a vsádza na kontroverznosť: bardskú poéziu, canntaireachd, sean-nos a rytmizovaný spev puirt à Beul konfrontuje s hip hopom a elekrobeatmi. Rapuje zásadne v škótskej galštine a pretože obhospodaruje v mestečku Ballachulish farmu, definuje svoju hudbu ako Ghetto Croft. S ironickou narážkou na osobný názor: hip hop nie je kultúra, ale spoločnosť a paralelu medzi hip hopom a galskou hudbou vidí v násilnej kolonizácii území, kde oba kultúrne javy korenia, čo vieme: v Afrike a galskych krajinách. Nemusíme nad postojom Griogaira ani veľmi dlho premýšľať aby nám došlo, prečo ho Emmerson pozval medzi Afrokeltov. Platný ako vynikajúci gajdoš na seba najväčšiu vokálnu pozornosť strháva v skladbách A Higher Love, Cascade. a Child of Wonder.
Severoírsku jazzovú speváčku a flautistku Ríoghnach Connolly v Beware Soul Brother – smutnej zhudobnenej básni nigérijského básnika Chinua Achebe – sprevádza írsky gajdoš Davy Spillane a pamätníci jeho drsného rozchodu s Afrokeltmi po prvom albume určite docenia zakopanie vojnovej sekery; už kvôli nezameniteľnému zvuku Spillaneho gájd, nástroja tvoriaceho na albume dôležitú sekciu: ešte Ronan Browne z Bretónska a Emer Mayock z Irska. Ríoghnach Connolly sa cíti dobre aj v blues: Honey Bee s gitarou a balafonóm rozsvecuje flautou aj drsne zmyselným hlasom. Od blues ďalej k funky: v Desert Billy si ho strihnú Johnny Kalsi a Shooglenifty. Tým sa dostávame k typickej afrokeltskej tanečnej pyrotechnike: v The Magnificent Seven ju do mohutnej žiary odpaľujú Griogairova píšťala, N’Falyho kora a hlas, Emmersonova tvrdá rocková gitara, elektronika a The Dhol Foundation, ktorým patrí aj záverečná skladba, spoločný žúr nazvaný, ako inak, Kalsi Breakbeat. Za vrcholy albumu berme všetky „západoafrické“ skladby, kryštalické okamihy vznešené krásy: Mansani Cissé / Tàladh, The Soul of a Sister a Cascade – zbratanie kory, balafon, talking drum (vytrvalo úchvatný Moussa Sissokho), bubnov, guinejských speváčok Les Griottes a Keltov. Je zrejmé, ako sa od základov zmenili metódy natáčania: na rozdiel od minulosti, kedy sa do elektronického podložia napreskáčku napasovávali zvlášť nahrávané nástroje a sample, teraz všetci spoločne hrali v štúdiu ako kapela, ako znovuzrodení Afro Celt Sound System, ku ktorým sa bez váhania znovu pridali zvukoví inžinieri Mass a Dave Botterill a vizualista Jamie Reid.
Jiří Moravčík
