Najprv celému tomuto článku i rebríčku albumov predchádzala otázka, ktorú som položil niekoľkým ľuďom. Aký bol rok 1988? Bol niečím v hudbe vo svete výnimočný? Všetci odpovedali, že nebol.
Rok 1988 „bol“ výnimočný, konkrétne dvomi pozitívnymi javmi – dovtedy nevídane veľkým podielom nezávislej hudobnej scény (indie music scene) na počte najlepších albumov roka a prvými úspechmi world music. V oficiálnych slovenských médiách som vtedy o týchto skutočnostiach nezachytil žiadne informácie. Na Západe im zase venovali pozornosť prevažne len nekomerčné médiá, predovšetkým odborné hudobné časopisy. U nás však bolo možné kúpiť takmer výlučne iba jeden západný hudobný časopis (na čiernom trhu), komerčné bulvárne Bravo určené pre tínedžerov, ktoré mnohí ľudia vnímali ako kultové, čo sa kultúrne vyspelému človeku asi bude zdať smiešne.
Vo Veľkej Británii vytvárali indies (nezávislí) opozíciu voči diktátu veľkých gramofónových vydavateľstiev. V USA to bola zase scéna alternatívnej hudby prepojená na college rock, čiže predovšetkým na okruh poslucháčov vysokoškolských „kampusov“. Proklamovali umeleckú slobodu, tendencie založené na ideách nasmerovaných proti mainstreamu a komercializácii, zakladali si vlastné vydavateľstvá. Niektoré z nich dosiahli punc výnimočnosti, niečo ako záruku kvality – 4AD (Dead Can Dance), Mute Records (Depeche Mode). Neskôr však začali spolupracovať s veľkými vydavateľstvami alebo boli nimi odkúpené. V roku 2002 gramofónový gigant EMI kúpil malú značku Mute Records za 23 miliónov libier. No EMI zase v roku 2010 podporila Mute Records, aby sa opäť stala nezávislou.
Mnohé renomované hudobné periodiká na Západe, napríklad New Musical Express, Melody Maker, The Wire, Spex, Spin, Folk Roots, venovali v roku 1988 pozornosť akvizíciám nezávislej scény. V rebríčku 50 najlepších albumov roka britského týždenníka New Musical Express sa umiestnilo 27 albumov hudobníkov a skupín, ktoré v tom čase alebo v predchádzajúcich rokoch nahrávali pod značkami nezávislých vydavateľstiev. Do popredia začali prenikať hudobné štýly typické pre nezávislú scénu – indie rock, grunge, indie pop, dream pop, noise pop, shoegaze, darkwave, ethereal wave. Škótsky pesničkár Momus nahral jeden z najlepších modern folkových albumov – Tender Pervert. Obsahoval vynikajúce skladby s originálnymi textami a zároveň bol predzvesťou nového žánru folktronica (electrofolk, laptop folk). Jednu pieseň z tohto albumu s názvom „Kompletná história sexuálnej žiarlivosti “ prevzal do svojho repertoáru Manfred Mann so svojim Earth Bandom. Niektoré skupiny nezávislej scény boli vtedy na vrchole tvorivých síl – The Sugarcubes (Björk), R.E.M., Pixies, Sonic Youth, Swans, Cocteau Twins, Dead Can Dance, The Pogues, Nick Cave and The Bad Seeds, James, etc.
No v roku 1988 sa odohralo aj niečo neočakávané, čo pripomínalo lúč slnka, ktorý zrazu preťal zamračenú oblohu. Tým lúčom bola world music, konkrétne francúzska skupina Les Négresses Vertes a jej debutový album Mlah. Nemal nič spoločné s rockom ani so žiadnym druhom angloamerickej hudby, bolo z neho cítiť úplne iného ducha, inú filozofiu, estetiku – šarmantnosť, nedbalú eleganciou, prirodzený temperament, esprit, šansón, kabaret, folk, folklór, flamenco, arabskú hudbu. Okrem les Négresses Vertes na seba výrazne upozornili aj ďalšie originálne francúzske skupiny – Mano Negra (Manu Chao) a Gipsy Kings. Bolo by hriechom nespomenúť alžírske hviezdy pôsobiace vo Francúzsku, Cheba Khaleda a Cheba Mamiho, ktorí patrili k najlepším spevákom na svete.
Nikto v mojom okolí nemal o vyššie opísanom hudobnom dianí ani potuchy, okrem členov nášho spolku Independent Music Club, v ktorom bol zainteresovaný aj Róbert Gregor (NMR) a pomimo tohto nášho spolku ešte pár známych, napríklad Soňa Weissová (Wegart), Daniel Baláž (Rádio FM). Náš spolok nebol pasívny, vydával fanzin Independent a usporadúval diskotéky alternatívnej hudby. Na Slovensku sa za oponou oficiálneho hudobného diania objavovali skupiny, ktoré vybočovali zo šedej konvenčnosti, napríklad Bez ladu a skladu, Ľahká múza, Zóna A. Teraz však už dajme priestor nášmu osobnému rebríčku najlepších albumov roka 1988. Všetky sa nám kedysi točili na gramofónových tanieroch. Rebríček končí videoklipmi.
Miroslav Potoček
Najlepšie albumy 1988:
- Momus -Tender Pervert
- Les Négresses Vertes – Mlah
- Camper Van Beethoven – Our Beloved Revolutionary Sweetheart
- The Pogues – If I Should Fall From Grace With God
- Dead Can Dance – The Serpent’s Egg
- Talk Talk – Spirit of Eden
- Cheb Khaled & Safy Boutella – Kutché
- Martin Stephenson and the Daintees – Gladsome, Humour & Blue
- James – Strip-mine
- Pixies – Surfer Rosa
- My Bloody Valentine – Isn’t Anything
- Sonic Youth – Daydream Nation
- The House of Love – The House of Love
- Cocteau Twins – Blue Bell Knoll
- Nick Cave and The Bad Seeds -Tender Prey
- The Go-Betweens – 16 Lovers Lane
- Leonard Cohen – I’m Your Man
- Mary Margaret O’Hara – Miss America
- Cheb Mami – Prince of Rai
- The Wolfgang Press – Bird Wood Cage
- Cowboy Junkies – The Trinity Session
- Siouxsie and The Banshees – Peepshow
- The Sugarcubes – Life’s Too Good
- R.E.M. – Green
- The Housemartins – Now That’s What I Call Quite Good
- Mano Negra – Patchanka
- The Jazz Butcher – Fishcotheque
- Tom Waits – Big Time
- Le mystère des voix bulgares : volume 2
- The King of Luxembourg – Sir
- Les Rita Mitsouko – Marc & Robert
- Ultra Vivid Scene – Ultra Vivid Scene
- Galaxie 500 – Today
- The Mission – Children
- Marc Almond – The Stars We Are
- Morrissey – Viva Hate
- Crime & the City Solution – Shine
- Phillip Boa & The Voodooclub – Copperfield
- Swans – World Of Skin
- Colin Newman – It Seems
- Gipsy Kings – Gipsy Kings
- Borghesia – Escorts and Models
- Luxuria – Unanswerable Lust
- The Primitives – Lovely
- Skin – Shame, Humility, Revenge
