Skupinu Al-Qasar založil v roku 2018 francúzsky producent Thomas Attar, ktorý spojil hudobníkov zo štyroch kontinentov. A keď sa zrazia kontinenty, vydajú hromový zvuk. Arabian fuzz, ako to sami nazývajú, je vízia, ktorá je elektronická, no zároveň spojená s koreňmi. Na albume „Uncovered“ navyše nájdete svojské cover verzie.
V minulosti sa takejto hudbe hovorilo arabský rock’n’roll, dnes arabian fuzz, páčiť sa bude určite aj tak, veď sa rodila pod dohľadom Mehdi Haddaba, hardrockového lutnistu priekopníckych Speed Caravan, a ak kapele urobil s čistým svedomím krížik na čelo, je všetko v poriadku.
Svojské začiatky
Ich debut „Who Are We?“ z roku 2022 originalitou až tak neohromil, aj keď sa nám z tej punkrockovej nálože živenej severoafrickými tranzovými rytmami, psychedéliou a vypätými vokálmi poriadne zatočila hlava. Vymýšľať nepočuté však pre francúzskeho rockera Thomasa Belliera žijúceho poslednú dekádu v Los Angeles nebolo primárne: vraj zatúžil po hudbe, ktorú si zamiluje vaša mama, no zároveň tiež, ktorej by mohli prísť na chuť aj fajnšmekri schopní počúvať medzi riadkami. Kapela totiž inovatívne začlenila štýly ako gnawa, egyptský spirituálny zar, alebo rai a celkové zvukové možnosti obohatila o elektrifikované lutny.
Do aktuálneho politického arabského diania s hudobníkmi z Maroka, Alžírska a Egypta prezieravo vstúpili cez odvekú kultúrnu križovatku Maghrebu: parížsku štvrť Barbès. Tam sa Al-Qasar s Haddabom prvýkrát stretli a naladili na manifesty frustrovanej mladej arabskej generácie, hoci nie sú práve najmladší a Haddab na albume už len hosťoval v skladbe „Barbès“: óde na miesto, kde sa plnia sny a kde by chcel žiť každý.
Otázku „kto sme“ si nepoložili Al-Qasar sami, pretože Jello Biafra s nimi potom angličtinou v rytmicky dynamickej skladbe „Ya Malak“ nielen narušil arabsko-berberskú jazykovú jednotu albumu, ale pridal aj jej druhú časť, keď sa pýtal: „a kto sú oni“. Teda tí, čo zneužívajú svoje bohatstvo a moc.
Tvrdé gnawa rockovanie „Awal“ s hosťujúcim Lee Ranaldom prosilo o zmilovanie Boha zanechávajúceho pohrobky Arabskej jari napospas osudu a speváčka Alsarah sa v melodicky vygradovanej piesni „Hobek Thawrat“ zase vrátila k premárneným šanciam sudánskej revolúcie.
Uncovered: Depeche Mode v turečtine a Sean Paul v arabčine
Obal albumu je chúlostivá záležitosť. Hovorí sa, že sa nič nevyrovná originálu. Ale keď sa medzinárodný kolektív Al-Qasar pustí do piesní od západného popu až po arabský folk, viete, že vás čaká transkontinentálny výlet. Kultúry sa stretávajú a výsledkom tohto štiepenia je Depeche Mode spievaný v turečtine, alebo Sean Paul v arabčine. Núbijská legenda Hamza El Din pridáva fuzzové gitary a kultového libanonského skladateľa menom Wadih El Safi počujeme prostredníctvom vesmírnej ozveny.
Nový album „Uncovered“, produkovaný medzi Tuniskom, Lisabonom, Los Angeles, Londýnom a Parížom, obsahuje 7 skladieb (4 covery a 3 originály). Piesne rozprávajú príbeh o svete v pohybe, ktorého predkovia žili ďaleko v minulosti, no jeho zrak je upriamený na zeitgeist. Je to retro-futuristická arabská psychedélia, ktorá je jednou nohou v Mohave a druhou na Sahare.
Personálne obsadenie albumu je ohromujúce, sú v ňom zastúpení inovátori, prelomoví tvorcovia a legendy deviatich národností. Produkčný štýl Thomasa Attara umocňuje mix držiteľa Grammy Matta Hydea (Slayer, Deftones) a mastering od Franka Merritta (Madlib, Aphex Twin), ktorý bol tiež viackrát nominovaný na Grammy.
Sudánsko-americká speváčka a častá spolupracovníčka skupiny Alsarah dodala svoj hlas do „Desse Barama“, mierovej piesni núbijského hráča na oud a speváka Hamza El Dina. Jej hypnotický, oduševnený hlas je tejto v retro, takmer dubovej inštrumentálke pevne ukotvený. „Promisses“ je afro-futuristická psychedelická skladba v jazyku bambara, v ktorej sa na hlavných vokáloch podieľa malijská speváčka Mamani Keita a na klávesoch a sprievodných vokáloch známy „Black Buddah“ Cheick Tidiane Seck, ktorý v minulosti spolupracoval s Gorillaz, Black Eyed Peas, či Santanom. Mamani sa zaoberá témou záväzkov, pričom si berie na mušku skorumpovaných politických lídrov, ktorí nedržia slovo, zatiaľ čo Cheick hrá roztápajúce klávesové linky a dodáva hlboký, uhrančivý spev. Zúrivý rytmus rozpútal Souleymane Ibrahim z touarégskej senzácie Mdou Moctar.
Krok vpred
Druhým albumom Al-Qasar zdokonalili svoju výbušnú zmes blízkovýchodných rytmov, americkej ťažkej psychedélie a severoafrickej trance music. Bezostyšne elektronický a hlboko prepojený prístup producenta Thomasa Attara ku globálnym zvukom sa posúva o krok ďalej a nastavuje latku toho, čo môže rockový projekt dosiahnuť na umeleckej, kultúrnej a sociálnej úrovni v 21. storočí. Multikulturalizmus, ktorý vyžaruje z hudby a textov, pôsobí autenticky, pretože je presne taký ako svet v ktorom žijeme. Poeticky predkladá myšlienky sociálnej spravodlivosti, rovnosti a posilnenia postavenia.
Geniálna hráčka na oud Nada Mahmoud (z Tuniského národného orchestra) sa objavuje v dvoch skladbách: „Blue Tataoine“ stelesňuje Jodorowského sci-fi výlet po Sahare, ktorý ukazuje hudobníčkinu hlbokú muzikálnosť a virtuozitu. Druhá skladba, „Ssir w ztam“, je coververziou skladby „Get Busy“ od Seana Paula. Marocký spevák Sami Galbi v nej necháva voľný priebeh svojskému poňatiu štýlom raï a chaabi.
V skladbe „Kisisel İsa“ (Personal Jesus) sú ikonické tóny skupiny Depeche Mode interpretované na elektrický saz. Text v turečtine je zmyselne podaný tureckou speváčkou Sibel, ktorá so skupinou tiež koncertuje. Naopak, klasická libanonská pieseň „Bissaha Tlaquayna“ od legendárneho skladateľa Wadiha El Safiho sa stala psychrockovou hymnou s hlbokým, esenciálnym hlasom tuniskej sufijskej speváčky Mariam Hamrouni. Skladbu dopĺňa majstrovstvo alžírskeho hudobníka v hre na oud Mehdiho Haddaba, ktorého kvality v minulosti využili aj Damon Albarn, alebo Rachid Taha.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Al-Qasar)
