Pri príležitosti reedície albumu „Pyramida snů“ skupiny Oceán si pripomíname jeho vznik.
Práce na nahrávaní druhého oceánovského albumu „Pyramida snů“ sa začali takmer okamžite po pokrstení toho prvého. Už v júli 1990 sa v opusovských štúdiách nahrávali štyri skladby, z ktorých tri patrili do staršieho, koncertami prevereného repertoáru (Narcis, Večer na zámku, Černé je nebe) a k nim pribudla čerstvá novinka skladbou Noc je jako…, o ktorej sa pôvodne uvažovalo, že by mohla dať názov celému albumu.
Ďalšou možnosťou bol verš „pod pyramidou snů“ z inej vtedajšej koncertnej novinky Osud, ktorý napokon dostal zjednodušenú podobu Pyramida snů. Dobová historka hovorí, že pôvodný variant pripomínal názov nie príliš vydareného, na obale až metalovo sa tváriaceho, albumu Václava Neckářa Pod komandem lásky.
Ešte pred realizáciou albumu skupina veľmi intenzívne koncertovala predovšetkým vo vtedajšom Československu (viac ako 100 koncertov).
Okrem Britských ostrovov (január) sa dostala aj do Rakúska, Francúzska, Západného Nemecka, Maďarska (showcase pre MTV), či na taliansku Sicíliu. O koncerty sa začal starať Richard Dušák usídlený v Tábore, kde dlhé roky pôsobil aj mentor a vtedajší stály spolupracovník kapely Karel Deniš. Pre historickú pamäť si pripomeňme, aké nástroje používal vtedy Oceán: syntezátory Yamaha DX 7 II a Roland D50, moduly Roland MT32, Roland FB01, Kawai K1-R, bicie automaty Yamaha PTX B a Roland R8 a počítač Atari 1040 STFM.
Ak môžeme veriť dobovému cyklostylovanému spravodajovi vtedajšieho fanklubu, tak Pyramida snů sa začala pripravovať od 22.10.1990 v obývačke u bratov Vozáryovcov.
O mesiac neskôr (26.11.1990) sa už kapela nasťahovala opäť do opusovských digitálnych štúdií a zotrvala v nich do polovice decembra. Do finálnej dramaturgie sa dostala iba jedna „stará“ oceánovka (Braň se touhám), ďalej tri jarné koncertné novinky (Noc je jako…, Osud, Prázdná ulice) a šesť úplných noviniek (Doteky v zemi, Poslední soud, Větrný mlýn, Naděje, Nepoví, V mlze). Mixovalo sa v prvej polovici januára 1991, pričom medzitým v nasledujúcich mesiacoch vyšli na singloch štyri skladby pôvodne nahrané už v lete 1990. Kurióznu zberateľskú hodnotu získali zle vytlačené obaly, ktoré z členov kapely urobili novoromantických snehuliakov s červenými nosmi.
20.1.1991 sa v bratislavských televíznych štúdiách nakrúcal videoklip ku skladbe Noc je jako…, pričom pozorný divák medzi dvoma (najmä vlasovo) naštylizovanými oceánistkami určite spozná Evu Hejčíkovú, neskôr (presnejšie od r. 2006) Mukovú.
Pilotný singel k novému albumu v Triangli neuspel, podobne ako sa to stalo predtým aj skladbám Čas a Dávná zem. Dôvodom, opäť povedané dobovou fanklubácko-spravodajskou terminológiou, boli slovenskí a česti metalisti, ktorí oceánistov jednoducho v posielaní pohľadníc a korešpondenčných lístkov prevalcovali.
Album Pyramida snů vyšiel v apríli 1991 a okamžite naň nadväzovalo Pyramidální turné s úplne novým programom, novými kostýmami a šokujúcim imidžom Petra Muka, ktorý si kompletne nechal ostrihať vlasy. Na CD vyšiel album v rozšírenej podobe, kde sa naň dostala okrem základnej desiatky skladieb aj minútová predelová inštrumentálka označená iba interpunkčným znamienkom rovnajúcim sa bodke a obidva single. V Československu to bol určite jeden z prvých albumov, ktorého CD verzia bola iná ako verzia na LP alebo MC – možno aj úplne prvý…
Legendárny záznam s fragmentami Pyramidálneho turné nakrútila Česká televízia v nádhernom prostredí pražskej Valdštejnskej zahrady 29.8.1991.
O desať dní neskôr (presne 6.9.1991) vystúpil Oceán na festivale Bratislavská lýra (na ktorom sa už nesúťažilo) spolu s ruskou kapelou Moraľnyj kodeks. Album sa ešte predtým, v júlovom vydaní oficiálnej televíznej predajnej hitparády, dostal až na jej vrchol. Jeho predaj, podobne ako v prípade Dávnej zeme, výrazne presiahol hranicu 100 000 ks a bol by ju zrejme prekročil aj výraznejšie, ale Opus, v tom čase sa zmietajúci v ťažkej kríze, jednoducho nedokázal načas zabezpečiť reedície.
Až do konca roku 1991 Oceán intenzívne koncertoval, pričom v prestávkach sa v bratislavských opusovských štúdiách opäť nahrávalo resp. mixovalo.
Tentoraz nahrávali a mixovali Petrovia (Muk a Kučera) debutový album projektu Shalom, ktorý v roku 1992 ovládol predajné rebríčky. Súčasne s nimi remixoval Jan Vozáry s Ivanom Jombíkom štyri skladby z Pyramidy snů na vinylový dvanásťpalcový maxisingel Haifa. Za pripomenutie stojí, že výrazne, aj keď podľa obalu len minimálne, sa na remixoch podieľal aj Dušan Vozáry. Vinylový maxisingel sa na trhu objavil koncom roku 1991. Bratislavská oceánovská kapitola sa viacmenej definitívne uzavrela v januári 1992 nakrúcaním videoklipu ku skladbe Prázdná ulice, ktorý konečne v Triangli prerazil a spoločne so shalomovským debutom Až jednou sa niekoľko mesiacov striedal na najvyšších postupových miestach.
Album Pyramida snů, podobne ako Dávná zem, vyšiel celkovo štyrikrát v troch rôznych vydavateľstvách:
1991 Opus (LP: 91 2328-1, CD: 91 2328-2, MC: 91 2328-4)
1993 Monitor (CD: 010120-2, MC: 010120-4)
2001 Bonton (CD: 504045-2, MC: 504042-4)
2011 Opus (CD: 91 2328-2)
Bontonské vydanie obsahovalo aj kompletný haifovský maxisingel, opusovská CD reedícia z roku 2011 obsahuje „iba“ 10 skladieb z pôvodnej vinylovej verzie. A pre úplnosť informácie o jedinom vydaní maxisingla Haifa remix: Opus 1992 (12“, 91 2380-6).
Nové vydanie albumu Pyramida snů, ktoré vychádza 30.10.2020 na značke Opus, ponúka na prvom disku remaster pôvodnej rozšírenej CD verzie, na druhom celý maxingel Haifa aj s pridaným špeciálnym novým remixom Jana Vozáryho.
Juraj Čurný (foto: archív)
