ALEXANDRE DESPLAT – THE GRAND BUDAPEST HOTEL /SOUNDTRACK/ ABKCO / 2014
Ak niečo ešte udržuje v širšom povedomí (častejšie v podvedomí) klasickú vážnu hudbu, tak je to hudba filmová, v ktorej, našťastie, sú kompozičné, dirigentské, aranžérske, spevácke a muzikantské pozitíva klasiky používané. Niekedy prekvapivo vynaliezavými spôsobmi. Možno by nad nimi uznanlivo prikyvovali aj najväčší skladatelia vážnej hudby. A to je dobre, lebo bez poriadneho symfonického orchestra a členitejších skladieb s hlbším ponorom pre poslucháča si neviem predstaviť život.
Tento rok slávi zaslúžený úspech s filmovou hudbou francúzsky skladateľ Alexandre Desplat (Oscar, Grammy, Golden Globe Award, BAFTA). Zložil 32 skladieb pre americký celovečerný hraný film The Grand Budapest Hotel. Hlavná úloha bola zverená anglickému hercovi Ralphovi Fiennesovi (Anglický pacient, Schindlerov Zoznam). Vo filme hrajú herecké esá F. Murray Abraham (Amadeus), Willem Dafoe (Čata), Jeff Goldblum (Mucha), Harvey Keitel (Gauneri, Pulp Fiction), Jude Law (Sherlock Holmes), Bill Murray (Krotitelia duchov, Stratené v preklade), Edward Norton (Kult hákového kríža). Scenár filmu a vklad režiséra Andersona nie je podstatou hudobnej recenzie, preto sa im vyhnem. I keď, samozrejme, hudba so scenárom má súvisieť a vo filme The Grand Budapest Hotel aj súvisí. Desplat je skúsený skladateľ. Rozhľadený.
Okrem klasickej vážnej hudby sa podľa jeho slov venoval aj world music a priznáva, že na neho mali vplyv niektorí jej čelní predstavitelia – Carlinhos Brown, Ray Lema. (Skladby týchto hudobníkov som uvádzal v mojich rozhlasových reláciách, takisto aj kolega Róbert Gregor). Viem si teda, dúfam, približne predstaviť Desplatov prístup k hudbe, mnohostranný, založený i na poznaní folklóru. Ten je počuť v mnohých skladbách tohto soundtracku, obzvlášť ruský. No zvláštnym spôsobom, fakticky fúziou, čo je typické pre world music, navyše je to fúzia, ktorá zrejme zámerne pôsobí „neurčito európsky“. Tak, ako aj dej filmu, ktorý sa odohráva na fiktívnom mieste Európy – strednej, východnej.
V niektorých skladbách sa navzájom prelínajú prvky viacerých európskych hudobných kultúr, počuť hudobné nástroje s rôznych častí Európy a z rôznych období – ruské balalajky, cimbal, alpské rohy, citary, zvonce, píšťaly a iné. Možno sa mýlim, ale zachytil som aj vypožičanie z pasáži Vivaldiho koncertu pre gitaru. No najdôležitejšia je podstata, krása niektorých skladieb. Pri ich počúvaní som si spomenul na tie z filmu Doktor Živago v hlavnej úlohe s Omarom Sharifom. Ale možno to vyvoláva len ich ruská nálada. (Najviac na mňa zaúčinkovali skladby (tracky) číslo: 5,6,8,13,26,27,28.
Miroslav Potoček
