Svoj prvý album vydal tesne pred štyridsiatkou. Nazval ho Farka, teda Osol, ako znela jeho prezývka, a nič netušiac ním zmenil životy mnohých ľudí na svete. Vtedajšie vnímanie africkej hudby totiž vďaka tomuto malijskému gitaristovi dosiahlo úroveň šoku, ktorý západné publikum zažívalo len od rockových gitarových mágov.
Touré nielenže hral spôsobom, aký dovtedy počul len málokto, ale svojimi púštnymi suchopárnymi kompozíciami vybudoval predovšetkým most medzi západnou Afrikou a blues z delty Mississippi. Celý život hospodáril v regióne Timbuktu na severe Mali, a hoci hudbu miloval, bral ju ako vedľajšiu činnosť.
Presvedčiť ho ísť na turné alebo nahrávanie bola často nadľudská úloha a nebyť Tourého priateľstva s britským producentom Nickom Goldom z vydavateľstva World Circuit, ktorý bez rečí prišiel na jeho farmu s mobilným nahrávacím štúdiom, ktovie, či by sme sa od Tourého niekedy dočkali toľkých výnimočných albumov. Nebolo ich síce veľa, ale každý z nich vyniesol poslucháčov do nebies. Ali počas života získal 3 ceny Grammy, zomrel v Bamaku 6. 4. 2006 vo veku 66 rokov.
Hovoril, že gitaru nepustí z ruky ani vo voľných chvíľach
Rád s gitarou relaxoval a bez toho, aby si to uvedomoval, často zo seba sypal piesne, z ktorých sa okolie rozplývalo. Väčšina z nich vyšumela hneď po odohraní, čo Goldovi pripadalo ako svätokrádež, a tak ich nahrával, ako sa len dalo. Pre strýka Príhodu, ako rád hovorieval.
V roku 2022 Gold po prvý raz otvoril náruč vo svojom vydavateľstve aj synovi svojho priateľa: Vieux Farka Touré sa totiž po dlhom hľadaní prvýkrát priznal k vplyvu svojho otca, čo predtým tvrdohlavo popieral, a nahral akustický album „Les Racines“, v duchu jeho púštneho blues.
Spoločne potom pátrali a vybrali deväť nikdy predtým nevydaných Ali Farka Tourého skladieb, ktoré Gold nahral na cestách, alebo počas štúdiových jam sessions. Album „Voyageur“ by mohol pokojne vyjsť ešte za jeho života. Je tak fantastický, že sa naň nedajú aplikovať štandardy posmrtného dolovania archívov.
Na albume dali obaja producenti priestor aj duetom s malijskou speváčkou Oumou Sangaré, o ktorej Touré od začiatku Goldovi tvrdil, že ak chce počuť autentickú hudbu z regiónu Wasulu, nemôže ju vynechať. Oumou na albume spieva so svojím mentorom tri skladby a v poznámkach na obale sa vyznáva zo svojho celoživotného obdivu k nemu.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Dave Peabody)
