Ak by sme mali speváka Alpha Blondyho z Pobrežia Slonoviny predstaviť niekomu, kto ho nepozná, asi by bolo najjednoduchšie dať mu titul: kráľ afrického reggae.
Alpha Blondy tento rok oslavuje štyridsať rokov na scéne a napriek svojim takmer sedemdesiatim rokom zostáva stelesnením angažovanej hudby, hoci nás s ňou najprv núti tancovať. Tak ako na jeho novom dvojalbume „Eternity“, na ktorom ho opäť podporuje jeho verná kapela The Solar System.
Ak vzdor nie je prejavom slobody, ale reakciou, ktorá na seba berie veľké bremeno pravdivosti, buďte si istí, že Alfa Blondy sa nielenže pravdy nebojí, ale v nej aj žije.
Počas svojej štyridsaťročnej kariéry síce narobil veľa neplechy, ale miera zloby bola primeraná k jeho statusu veľkej hviezdy. Drogy, zlí ľudia, maniere nedotknuteľných, však viete. Keď však išlo o kritiku politickej nemorálnosti, spoločenskej morálky a násilia počas občianskej vojny na Pobreží Slonoviny, mohli ste sa spoľahnúť na uvedomelosť a texty niektorých jeho piesní mohli byť ako kameň na kameni. Nielenže nešetril slovami, ale často sa pri svojich ostrých komentároch ani nepozrel na dôsledky. A keď mu jeho vydavateľstvo povedalo, že by raz mohol robiť bezstarostné letné skladby, poslal ho do hája a založil si vlastný label Alphalliance.
Nemusí však vysvetľovať, ako je možné, že album „Eternity“ uzatvára 17-minútová skladba „Épistémicide“, v ktorej zaznievajú úryvky z autentických prejavov senegalského historika Cheikha Anto Diopa, jeho krajanky, spisovateľky Fatou Diome a malijskej politickej aktivistky Aminaty Traoré.
Žiadne komerčné vydavateľstvo by sa o niečo také nepokúsilo, aj keby bol Blondy najznámejší, ale on sám si to môže dovoliť a v ďalších skladbách môže oveľa otvorenejšie hovoriť o nespravodlivosti, ktorá sužuje Afriku. Podľa Blondyho Afrika stále trpí komplexom ublíženého Západom.
Láska zostáva jediným liekom na vojnu a jedinou mierovou silou na svete, povedal Blondy o piesni „Love Power“, ktorú napísal počas sledovania vojny na Ukrajine.
„Odhoďte zbrane, pochovajte bomby, nepotrebujeme vojnu, potrebujeme lásku,“ spieva Blondy s mladým Stonebwoyom, dancehallovou hviezdou z Ghany. A pre istotu aj v angličtine.
„Nikdy som nepovažoval hudbu za zbraň, ale za komunikačný jazyk, ktorý dokáže mobilizovať. Byť spevákom neznamená len kričať na ľudí. Chudoba, vojna a nespravodlivosť sa nesmú stať módou. Možno hovorím o svojich skúsenostiach z Afriky, ale nežijem v bubline, patrím do globálneho sveta, a preto mi vadia ľudia, ktorí rozdúchavajú oheň nenávisti, násilia a teroru ako pyromani,“ povedal Blondy v militantne ladenej skladbe „Pompier Pyromane“, v ktorej odsúdil obchodníkov so zbraňami a krízy.
Čo sa nám najviac páči na hudbe od Alpha Blondy?
Že sa neprestáva opierať o tradičné západoafrické nástroje, dialóg a históriu. Skladba „Layiri“, čo znamená „Sľubujem“, rozpráva alegorický príbeh ženy, ktorá túžila po dieťati a keď ho porodila s pomocou posvätného stromu, duch, ktorý sa v ňom ukrýval, jej ho nakoniec vzal a ona ho musela ísť hľadať a hľadá ho dodnes. Magické kúzlo jej teda bolo skôr na škodu. Vysoký, fascinujúci hlas patrí malijskému spevákovi Sidikimu Diabatému a na zvonivú koru hrá jeho otec, legendárny Toumani Diabaté.
Jednou z jeho najsilnejších disciplín zostávajú prerobené skladby
Dve cover verzie zaradil Alpha Blondy aj na dvojalbum „Eternity“. Zatiaľ čo „Have You Ever Seen the Rain“ od americkej skupiny Creedence Clearwater Revival bola len v rytme reggae, v skladbe „Soul Rebel“ od Boba Marleyho zmenil názov na „African Rebel“ a trochu sa pohral s textom.
Najdesivejším dedičstvom stredoveku zostáva ženská obriezka v Afrike a arabskom svete. Keď si tým z rozhodnutia rodiny musela prejsť aj Blondyho sesternica a on dokonca počul jej výkriky, zložil bolestne znejúcu skladbu „Excision“ s vokálnou podporou jamajského reggae speváka Clintona Fearona.
Jiří Moravčík a NMR (článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas)
