Ana Alcaide Gotrasawala Ensemble – Tales of Pangea /Ana Alcaide 2015/
Španielski hudobníci dokážu niekedy veľmi príjemne prekvapiť. Ba až zaskočiť. Patrí k nim aj speváčka, skladateľka a multiinštrumentalistka Ana Alcaide. No jej najväčšou láskou nie je španielsky hudobný nástoj, ale švédsky – nickelharpa (stredoveký švédsky sláčikový nástroj podobný ninere, zobrazený aj na švédskych bankovkách 50 kronor). Ako sedemročná začínala hrať na husle. Študovala na konzervatóriu v Madride, neskôr na univerzite vo Švédsku. Tam spoznala nickelharpu. Dnes sa ju snaží v Španielsku zaviesť v muzikantskej praxi. V roku 2006 nahrala svoj prvý album s názvom Viola de Teclas (Klávesové husle), čo je jej španielske pomenovanie nástroja nickelharpa. Neskôr nahrala ďalšie dva albumy žičlivo prijaté hudobnými publicistami. Všetky boli nádherné, no ten, ktorý vyšiel nedávno – Ana Alcaide Gotrasawala Ensemble (Ansábel globálneho stretnutia ) – Tales of Pangea – je nie len nádherný, ale aj nezvyčajným spôsobom experimentálny. A to je vzácne, keď je možné experimentálnu hudbu označiť za nádhernú. 
Experiment Any Alcaide spočíva v tom, že skĺbila kastílsku a sefardskú hudbu Španielska s hudbou Indonézie zo západnej časti ostrova Jáva, kde žije 40 miliónový národ Sundov, prevažne moslimov. Ich kultúra sa odlišuje od kultúry ostatných častí Jávy, nie je hinduistická, ani budhistická, ale islamská, čiže i menej hierarchická, čo sa prejavilo i počas nahrávania jej nového albumu, na ktorom si ako rovný s rovným priateľsky podávajú ruky tvorcovia hudby z Východu a Západu. Bol nahrávaný v Bandungu, v hlavnom meste západnej Jávy, v štúdiách priestorov School of Art. Obsahuje 10 skladieb. (Na ich realizácii sa okrem Any Alcaide podieľali speváčky, speváci a muzikanti z Jávy). Sú rýdzo akustické, melódiami i štruktúrou všeobecne prístupné, no nemajú nič spoločné s duchom veľkomestskej modernej pop music. A to môže byť negatívum, no i pozitívum. Záleží na tom pre koho a kde.
Celý tento nový projekt Any Alcaide je počuteľne zameraný na „adult oriented“, čiže na dospelé publikum, navyše je nezávislý takrečeno od kosti, pretože Ana si ho sama vydala na vlastnej gramofónovej značke Ana Alcaide. Čisté dobrodružstvo uskutočnené len pre samotnú hudbu.
Miroslav Potoček
