Čilská speváčka Ana Tijoux sa pripomenula svojím piatym štúdiovým albumom „VIDA“. Prekvapuje na ňom karibskými rytmami a nostalgickým popom. Texty piesní oslavujú život, tanec a zároveň oplakávajú rodinné straty.
Album „VIDA“ je ódou na život vyvolanou smrťou. V posledných rokoch speváčke zomrelo niekoľko blízkych členov rodiny vrátane jej sestry. Texty piesní sa zaoberajú témami, na ktoré podľa jej slov nie sme nikdy pripravení: „Bola to silná prirodzená inšpirácia. Je to hudobná pocta týmto ľuďom. Na novom albume Ana Tijoux skúma nespravodlivosť, chvíle šťastia a paradoxy života. Nápad na názov albumu jej vnukol priateľ, ktorý pracuje ako komik v utečeneckých táboroch. Povedal jej: „Najhoršou pomstou za smrť je samotný život. Podľa tohto motta speváčka transformuje svoj vnútorný smútok do sebavedomých hlášok a futuristických zvukov. Na albume „VIDA“ je Ana experimentálnejšia a tanečnejšia ako kedykoľvek predtým: v úvodnej piesni „Millionaria“ rapuje nad tanečnými rytmami a priznáva, že k šťastiu nepotrebuje Gucciho ani Versaceho a že radšej by trávila viac času so svojou rodinou.
Rapová veteránka
Štyridsaťšesťročná raperka to profesionálne dotiahla ďaleko: šesť cien Latin Grammy, vypredané štadióny v Južnej Amerike, koncerty s Aliciou Keys. Narodila sa vo Francúzsku ako dieťa politických exulantov z Čile a ako tínedžerka sa presťahovala do krajiny svojich rodičov. Pinochetov režim bol porazený a mladá Ana slávila prvé úspechy so skupinou Makiza. Svojím hitom „1977“ sa ako sólová umelkyňa stala ikonou protestnej kultúry a vzorom pre mnohé feministické MC´s, ktoré dnes prinášajú svetu latinsko-americký hip hop a Músicu Urbana. Sú medzi nimi napríklad Niña Dioz z Mexika, Carol G z Kolumbie alebo Rosalia zo Španielska. Všetci prešli dverami, ktoré Ana vyrazila svojim hlasným burácaním v žánri macho. Nikdy si to však nepriznala: „Som za kolektívnu identitu, všetci sme spoločne prispeli k tomuto prelomu,“ povedala. Často počúva mladú generáciu a hnevá sa, že sa nenarodila o dvadsať rokov neskôr. A práve to ju odlišuje od rapových veteránov, pretože vo svojej hudbe sa inšpiruje novými štýlmi.
„Napriek všetkému čo sa stalo, som chcela urobiť tanečný album. Jednoducho to tak dopadlo.“
V minulosti sa neodvážila opustiť vychodené koľaje rapu, no teraz to jednoducho tak robí a cíti sa dobre. Na albume „VIDA „je niekoľko skladieb, ktoré sa nesú na rytmoch karibského štýlu dembow a hravej klubovej elektronickej hudby. V skladbe „Bailando sola aqui“ spieva o liečivej energii tanca so zdravou dávkou melanchólie. Husté sample a efekty sa mihotajú priestorom. Ana však v žiadnom prípade nezanevrela na rap. Spolu s newyorskými veteránmi uvedomelého rapu ako Talib Kweli a Plug One z De La Soul si v skladbe „Tu Sae“ uctieva 50 rokov hip-hopovej scény.
Politické odkazy
Ana Tijoux sa na albume „VIDA“ nevyhýba ani politickým témam. Pieseň „Oyéme“ opisuje zúfalstvo a silu vôle utečencov z Afriky, ktorí sa chcú dostať cez Lamanšský prieliv do Anglicka. „Niñx“ vyzýva mladé ženy, aby bojovali za svoje práva a postavili sa machistickému svetu. Duet „Busco Mi Nombre“ so speváčkou iLé z Portorika je ódou na spravodlivosť, ktorá vznikla po rozhovoroch s argentínskymi priateľmi. Sú to deti politických väzňov vojenskej diktatúry, ktoré dodnes hľadajú identitu svojich rodinných príslušníkov. Ako povedala: „Robia to pre ľudstvo preto, aby sa história neopakovala.“
NMR (foto: press Ana Tijoux)
