Piesne gitaristu menom Anansy Cissé oslovujú predovšetkým malijskú mládež, frustrovanú z diania v krajine natoľko, že jediným riešením pre ňu zostáva emigrácia.
Anansi Cissé je spájaný s líniou púštnych bluesmanov od rieky Niger: fascinujúcich gitaristov vykresávajúcich z niekoľkých tónov impozantnú, doslova magnetizujúcu hudbu. Nelíši sa od nich ani akustickým základom – lutna ngoni, perkusie calabash a jednostrunné husle soku – má ale evidentne napočúvaných veľa západných rockových gitaristov, užíva si úderné sóla, modeluje zvuky cez efektové krabičky, využíva basgitaru a púšťa sa do psychedelických výletov.
Z plejády podobných malijských hráčov vybočuje aj silnejšími, nesplývajúcimi melódiami a častejšie ako u iných ich vieme u neho odlíšiť.
Keď pred siedmimi rokmi vydal debutový album „Mali Overdrive“, urobil ním viacerým ľuďom radosť. Preto sa predpokladalo, že bude len otázkou času, kedy príde s ďalším. Život v dnešnom Mali ale nie je ľahký a tak sme si na novinku „Anoura“ museli počkať až doteraz.
Časy, kedy v západnej Afrike griot hrabol do strún kory a ukončil vojnu alebo si znepriatelení susedia v spore o pôdu padli do náručia, sú preč.
Táto idyla samozrejme nefungovala vždy a všade, predsa len ale mala spoločnosť k hudobníkom rešpekt alebo im aspoň minimálne načúvala. 20. storočie starodávne hodnoty ale postupne odfúklo. Ako inak, na duchov a dlhoročné pravidlá z mladých už verí málokto a potom tu máme niečo úplne nové: radikálny islam, pašerákov drog a zbraní, terorizmus a ďalšie vymoženosti modernej doby, držiace dnešné Mali v kliešťach.
Anansi Cissé pochádza z Dine, mestečka v regióne Timbuktu, odkiaľ pred vojnou na severe krajiny utiekol do hlavného mesta Bamako.
Pred tromi rokmi ho pozvali domov, aby zahral na miestnom festivale. Po ceste ho však ozbrojení teroristi prepadli, rozbili mu všetky nástroje a niekoľko dní ho väznili.
„Začal som pochybovať o svojej hudobnej kariére. Aký má totiž zmysel, keď spievate o láske, mieri a sociálnej spravodlivosti a rovnako sa to obráti proti vám, „uviedol Anansi a skončil s koncertovaním.
Na istý čas sa zavrel do malého štúdia v Bamako a pustil sa do spolupráce s mladými rapermi, čo mu vraj stačilo na živobytie.
Po narodení dcéry sa všetko sa začalo chýliť k lepšiemu, ale potom prišla ďalšia rana: nečakane mu zomrel blízky priateľ a znamenitý hráč na jednostrunné husle soku Zoumana Tereta. Aj kvôli ucteniu jeho pamiatky sa preto rozhodol vydať album „Anoura“ a zaradiť na neho skladby, ktoré predtým stačil s Teretom natočiť.
Názov albumu „Anoura“ prekladáme ako Svetlo, v prípade Anansyho svetlo vyžarujúce nádej napriek všetkým politickým nepokojom.
Vysokým hlasom o ňom spieva najčastejšie, a v skladbe „Djam Maganouna“ aj o zodpovednosti za svoje činy, pretože ten, kto sa k iným chová neúctivo a škodí ľuďom, nikdy nemôže získať ich úctu.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Anansy Cissé)
