And Also The Trees – Born Into The Waves (AATT 2016)
Jeden nádherný album s atmosférou gotického rocku už tento rok vyšiel – Sivert Høyem – Lioness. Písali sme o ňom pred mesiacom a vyzerá to tak, že náš nos na hudbu nás nesklamal, pretože Lioness pokračuje v ťažení dobývania vysokej mienky hudobných recenzentov od pólu k pólu. V hľadáčiku máme teraz ďalší podobný album, okolo ktorého sa už začínajú zoskupovať recenzentské hviezdičky v rojoch – album anglických And Also theTrees. Pamätám si ich ešte z polovice eighties, vtedy boli ponímaní ako súčasť post-punku, gothic rocku, ich prvý singel produkoval Lol Tolhurst (The Cure). Teraz už v ich hudbe z post-punku veľa nezostalo, no z gothic rocku zostala nálada, výraz, hlavne v spôsobe spevu ich lídra, speváka, textára, fotografa Simona Huwa-Jonesa.
Na mňa pôsobí album Born Into the Waves po stránke štýlovej ako kompromis medzi avant-folkom, art rockom, gothic rockom, pripomenie Tindersticks, Nicka Cavea i lyrické pasáže skladieb Genesis z ich albumu ATrick of the Tail (1976). Znie poeticky, baladicky, miestami rozprávkovo a kontemplatívne, ako Naitō-Shinjuku, povznášajúca inštrumentálna skladba , takmer ambientná, a … Predovšetkým znie starodávne anglicky. And Also The Trees boli vždy ovplyvnení krajinou anglického vidieka a jej históriu. Nikto nevie, kam patríme, do akého hudobného štýlu. Ľudia nás zaraďujú k dark wave – hovorí Simon. Práce na našom novom albume trvali dlhšie ako tri roky. Obsahuje milostné piesne z rôznych častí sveta. No nie sú to tradičné milostné piesne. Je to album pre poslucháčov hudby Marka Hollisa, Scotta Walkera, Leonarda Cohena. Zosnulý John Peel o And Also The Trees hovorieval, že sú na Angličanov príliš anglickí. Súhlasím, chápem. Aj preto sa mi páčia.
Miroslav Potoček
