Frank London Glass House Orchestra – Astro-Hungarian Jewish Music (Piranha 2017)
I keď nadpis tohoto článku pripadá možno niekomu smiešny je výstižný. Presne podľa neho pristúpil k modernej židovskej hudbe so svojím orchestrom americký trubkár Frank London. Spočítať hudobné projekty tohoto člena slávnej skupiny The Klezmatics nie je jednoduché a keď sa už dopátrame k výsledku, príde s ďalším. Naposledy s Glass House Orchestra, uctievajúcim pamiatku obetí holokaustu v Maďarsku a vzdávajúcim poctu maďarskej židovskej hudbe. Tak to bolo podľa Londona spočiatku aspoň myslené, ako ale „táto divoká jazda“ skončí, si nakoniec nebol istý ani on sám, čo hudobne živelný album jasne potvrdzuje.
S každým novým členom osemčlennej superkapely sa totiž hudobný sektor rozrastal a židovské kompozície od roku 2014 postupne napučali vkladom karpatskej a rómskej tradície, východoeurópskeho klezmeru, džezu, funky, experimentálnej rockovej avantgardy a strhujúcom umením hráča na cimbal Miklósa Lukacsa, čo je hudobný žáner sám o sebe. Gitaristu Arama Bajakiana u nás dobre poznáme: spoluhráč Lou Reeda a Johna Zorna v súčasnosti vedie s manželkou Júliou Ulehla skupinu Dálava, zameranú na radikálnu úpravu moravskej ľudovej hudby z dedičstva Júliinho prastarého otca a spoluzakladateľa festivalu v Strážnici, profesora Vladimíra Ulehly. Do astrálnej židovskej alchýmie vkladá gitarový noise rock a skvele si pritom rozumie s rytmikou: kontrabasista Pablo Aslan z Argentíny so skúsenosťami z jazzu, tango nuevo alebo modernej klasiky a izraelský bubeník Yonadav Halevy pohybujúci sa občas aj v hip-hope. Vizitkou newyorského huslistu Jakeho Shulmana-Menta je potom dlhoročné nahrávanie so židovským punkerom Danielom Kahnom. Maďarskú stranu zastupujú flautista a skladateľ Béla Ágoston s Lukácsom a expresívne spievajúca huslistka Edina Szirtes „Mókus“, všetci do jedného zástupcovia netradičnej a jazzovej hudby.
My máme Nicholasa Wintona, Maďari popri iných Carla Lutza: švajčiarskeho vicekonzuláta, ktorý v roku 1944 s riskovaním vlastného života zabránil deportácii desaťtisíc Židov do vyhladzovacích táborov, keď podpísané výjazdové papiere na cestu do Palestíny pred očami nacistov sfalšoval z osemtisíc na šesťdesiat. V Budapešti a okolí si pod diplomatickou ochranou zároveň prenajal takmer osemdesiat domov slúžiacich ako tajné útočisko. Najznámejším sa stal budapeštiansky Glass House (Üvegház), v ktorom sa ukrývalo tritisíc židovských obyvateľov, z ktorých sa všetci zachránili a odkiaľ ilegálna organizácia Zionist Youth Movements organizovala záchranné operácie. Lutzovi so zabezpečovaním potravín a liekov pomáhala manželka Gertruda a keď nacisti zorganizovali pochody smrti, manželia neváhali, nasledovali ich a množstvu ľuďom zachránili život tým, že vojenskému sprievodu predkladali dokumenty dokazujúce, že boli pod ochranou Švajčiarska. Carlovi Lutzovi bolo v roku 1964, ako prvému švajčiarskemu štátnemu príslušníkovi, odovzdané významné izraelské ocenenie Spravodliví medzi národmi, udeľovanej ľuďom nežidovského pôvodu, ktorí prispievali k záchrane Židov pred holokaustom.
Jiří Moravčík
