City Calm Down – Echoes In Blue (I Oh You, 2018)
Keby sme hudbu austrálskej skupiny City Calm Down rozobrali ako auto na súčiastky, tak by sme zistili, že ani jedna súčiastka nie je originálna, no keby sme ich opäť zložili, tak by sme mali pred sebou celkom pekné auto, pardon, hudbu!
Hudbu v štýle… Je vlastne možné štýl City Calm Down jednoznačne správne nazvať? Obsahuje totiž množstvom rozličných hudobných prvkov pripomínajúcich skladby skupín, ktoré v rockovej histórii viac-menej zastávali post predstaviteľov niektorého z nasledovných žánrov, alebo aj viacerých z nich súbežne: post-punk, gothic rock, synthpop, neofolk, martial industrial, alternative rock, indie rock. Čiže napríklad skladby skupín The National, Rome, The Mission, The Sisters Of Mercy, And Also the Trees, Swans, Nick Cave & The Bad Seeds, Echo & The Bunnymen.
City Calm Down sú často priraďovaní k americkým The National.
V apríli im vyšiel v poradí ich druhý album Echoes In Blue. Znejú na ňom však pestrejšie a preto možno atraktívnejšie ako The National. Majú mohutný gitarový i syntetizátorový zvuk, panoramatický (katedrálový?) a speváka, ktorého by im mohli mnohé kapely závidieť. Je ním Jack Bourke. Má pekný barytón a dokáže ním dojemne zapôsobiť, obzvlášť na poslucháčov so zmyslom pre lyrizmus a romantiku, a čo je tiež dôležité, je na hony vzdialený od spevu R’n’b, ktorého je na svete toľko, že ho už asi neunesie ani naša planéta.
Isteže by bolo právom možné City Calm Down vytknúť prílišnú podobnosť s ich vzormi.
Chvíľami sa možno v mysli skúseného poslucháča vynorí berlínske obdobie Davida Bowieho, chvíľami Sons And Fascination škótskych Simple Minds. Napríklad inštrumentálna časť skladby In This Modern Land sa nápadne podobá na The Cure i New Order. Ale … Pôsobí to dobre vo všetkých rovinách, okrem tej, keď si poslucháč uvedomí odkiaľ fúka vietor. Čo však mnohí, ktorým sa bude väčšina skladieb City Calm Down páčiť, pravdepodobne napokon odmávnu. Nie je totiž ľahké uniknúť pred pôsobivosťou napríklad takej skladby, akou je Kingdom. Čaro hudby totiž nespočíva len v jej štýle.
Miroslav Potoček (foto: press)
