Ayo si vďaka svojmu jemnému a intenzívnemu soulovému prejavu získala publikum na celom svete. Jej siedmy album „Mami Wata“ vznikol na Tahiti, kde už tri roky žije.
Joy Olasunmibo Ogunmakin, umeleckým menom Ayo, speváčka, skladateľka, multiinštrumentalistka a najnovšie aj herečka, má pôsobivý a duchaplný hlas. Táto 44-ročná žena sa narodila vo Frechene pri Kolíne nad Rýnom nigérijskému otcovi a rómskej matke. Spočiatku žila v Nemecku a Nigérii, potom sa presťahovala do Paríža, neskôr do New Yorku a Lisabonu a teraz žije so svojimi tromi deťmi na Tahiti. Zaujala nás už v roku 2006 s prvým albumom „Joyful“, ktorý vyšiel vo viac ako štyridsiatich krajinách a obsahoval pieseň o láske s nádychom reggae „Down On My Knees“. Odvtedy nahrala ďalších päť albumov a stala sa z nej medzinárodná hviezda.
Útek na Tahiti
Ayo žije na Tahiti od roku 2021. Za to, že sa tam usadila, môže pandémia: na Tahiti mala dohodnuté dva koncerty, potom prišiel koronavírus a musela tam zostať päť mesiacov. Počas tohto obdobia si zamilovala najväčší ostrov vo Francúzskej Polynézii, kultúru, ľudí a predovšetkým more. Svoje rozhodnutie tam zostať vysvetľuje láskou k surfovaniu. Každý deň trávi hodiny pri mori a surfovanie je pre ňu dnes rovnako dôležité ako hudba. Ayo hovorí, že tieto dve veci majú niečo spoločné: stáť pred publikom na pódiu a jazdiť na vlne v nej vyvolávajú veľmi podobné pocity šťastia a ani v jednom prípade nevie, kam ju cesta zavedie. Väčšinu svojich piesní teraz skladá pri mori, niekedy dokonca v mori, kde sa jej surf stáva bicím nástrojom, zatiaľ čo ona svojím hlasom improvizuje.
Bohyne a iné ženy
Mami Wata je v jorubskom náboženstve africká bohyňa vody a bohyňa mora. Je to napoly žena a napoly ryba. Ayo si po nej pomenovala album, pretože v posledných rokoch trávi viac času pri mori ako na pódiu alebo v štúdiu. Piesne sú inšpirované životom na Tahiti a morom, ale ich obsah je aj o ťažkostiach a problémoch, ktorým čelia ženy na celom svete. Dve z najdôležitejších piesní sú „Love Song“ a „Woman“. „Love Song“ tematizuje domáce násilie, pričom podnetom pre text boli mnohé ženy, ktoré počas výluk bili ich manželia. Pieseň speváčka napísala spolu s producentom, skladateľom a hudobníkom Georgeom Brennerom z Hamburgu. Spolupracovala s ním už na svojej prelomovej skladbe „Down On My Knees“. Skladba „Woman“ je venovaná ženám v Iráne. Ayo sa inšpirovala smrťou Mahsy Amini a všetkých ostatných žien a dievčat, ktoré zabil iránsky režim; na konci piesne číta dlhý zoznam mien ženských obetí.
Klavír ako bicie nástroje
Ayo chcela nahrať album, ktorý by obsahoval rôzne zvukové farby. Nahrávanie prebiehalo začiatkom roka v dome neďaleko Paríža, kde bol v každej izbe klavír. Hrali tam dvaja virtuózni francúzski klaviristi: Gael Rakotondrabe a Vincent Bidal. Keďže klavír je pre Ayo zároveň bicím nástrojom, pod jeho struny strčila kúsky plsti alebo špongie, aby stlmila zvuk. Rovnaký princíp použila aj pri gitare, kde struny podložila špongiami. Okrem klavíra a gitary sa na albume objavuje aj mandolína, violončelo, husle a klavír Fender Rhodes, ale inak Ayo zostáva verná sebe a svojim soulovým baladám. Album „Mami Wata“ znie rytmicky a duchovne a speváčkin hlas znie krajšie ako kedykoľvek predtým.
NMR (foto: press Ayo)
