Aziza Brahim - Sahari (Glitterbeat Records, 2019)
Aziza Brahim – uznávaná speváčka a aktivistka zo západnej Sahary (Saharawi), ktorú sme nedávno videli aj na bratislavskom World Music Festivale, sa pripomína tretím albumom nahraným v Barcelone. Jej novinku produkovala Amparo Sánchez (Amparanoia, Calexico).
Aziza Brahim sa narodila v utečeneckom tábore v Alžírsku a jej piesne upozorňujú na jednu zo zabudnutých afrických tragédií. Na prednej strane nového albumu je mladé dievča, ktoré sa predstavuje v lesklom baletnom oblečení, ktorému sa hovorí „tutu“. Obal znázorňuje bežnú detskú scénu, jej význam je ale obrátený. Dievča nie je privilegované a pozadie netvorí pohodlný prímestský dom. Je vyhnankyňou a za ňou stoja stany a budovy utečeneckého tábora. Aj napriek tejto bezútešnosti má optimizmus a verí v lepšiu budúcnosť.
Hudba, ktorú Aziza Brahim tvorí, odráža zármutok i nádej týchto ľudí. Vyrastala v jednom z takýchto táborov v alžírskej púšti, spolu s tisíckami ďalších rodákov, ktorí museli odísť zo svojich domovov v Západnej Sahare. Utečenecký tábor bol miestom, v ktorom vyrastala a s ktorým je spojené jej srdce.
Stará mama Azizy Brahim bola slávna spisovateľka a jej matka známa speváčka.
Obe jej odovzdali silu a nebojácnosť. Teraz, ako jedna z najchudobnejších speváčok v severnej Afrike, Aziza využíva svoju pozíciu, aby zviditeľnila situáciu svojich krajanov a utečencov z celého sveta. Album Sahari je venovaný im, rovnako jej vlastnej rodine.
„Mojím cieľom je upozorniť na extrémne životné podmienky a veľkú nespravodlivosť, ktorá zabraňuje saharawským utečencom vrátiť sa do svojich domovov,“ hovorí Brahim. „Snažím sa zachytiť pocit túžby, ktorú moji predkovia vyjadrujú za krajinu, ktorá im bola odobratá. Ale viem, že to nie sme len my; vo svete je v súčasnosti násilne vysídlených 70 miliónov ľudí. 26 miliónov z nich sú utečenci.“
Politika zostáva pre Azizu Brahim intenzívne osobná.
Žije v exile, v Španielsku, kde komponuje svoju hudbu. A zatiaľ čo jej piesne vychádzajú z domoviny, jej pohľad je čoraz viac globálnejší. Na dosiahnutie tohto cieľa Aziza spolupracovala s uznávanou španielskou speváčkou Amparo Sánchez zo skupiny Amparanoia. Táto spolupráca mala na jej hudbu transformačný vplyv. Celkový záber je širší, programovanie a elektronické nástroje sú dôležitou súčasťou nového zvuku.
„Amparo je umelkyňa, ktorú som vždy obdivovala,“ poznamenáva Brahim. „Navrhla využitie elektronických nástrojov, čo znamenalo nahrávanie iným spôsobom. V minulosti sme zaznamenávali všetko naživo. Tentoraz sme všetci pracovali v rôznych štúdiách. Nahrávky boli takto produkované prvýkrát od roku 2012. Bola to náročná práca a veľmi zaujímavá výzva: pracovať novým spôsobom a pritom dosiahnuť výsledok, aby nahrávky zneli podľa mojej predstavy.“
Rozdiel v prístupe sa rozšíril aj na samotný bubon tabla, ktorý bol po stáročia srdcom hudby Saharawi.
„Je to hlavný hudobný nástroj našej tradície,“ hovorí Aziza. „Chcela som aby bol dialóg medzi tradičnými a elektronickými perkusiami v interakcii s programovaním. Vlastne som nahrala dva rôzne bubny, aby som si mohla zahrať s rôznymi púštnymi zvukmi; môžete to počuť napríklad v piesni „Cuatro proverbios“. Na albume Sahari som chcela nájsť rovnováhu medzi minulosťou a súčasnosťou, ako aj medzi africkou a európskou hudbou a tým osloviť čo najviac ľudí.“
Tento proces bol plynulejší vďaka kapele, ktorá s ňou už roky hráva. Na zostavovaní nového materiálu sa podieľali všetci členovia.
„Najprv som zostavila štruktúru skladieb pomocou môjho basgitaristu, Guillema Aguilara,“ vysvetľuje Brahim. „Potom som s Ignasi Cussom vypracovala väčšinu gitarových zvukov. To bol kľúč; pre mňa boli hlavnými prvkami gitary a spev. Aleix Tobias ich premyslene počúval, než prišiel s množstvom bicích nápadov. Nakoniec Amparo Sánchez dohliadala na elektronickú časť, všetky klávesové nástroje a saxofóny.“
Aziza sa stala hlasom utečencov na celom svete, pretože to čo sleduje každý deň v správach, muselo ovplyvniť jej písanie.
„Normalizácia nespravodlivosti je niečo, čo moji rodáci dobre poznajú,“ poznamenáva. „Tým, že sa tejto téme v skladbách venujem, snažím sa bojovať proti predsudkom, ktoré majú niektorí ľudia. Všetci vidíme tragické správy spôsobené zlou politikou. To samozrejme ovplyvnilo komponovanie nových skladieb“.
Jednou z najpôsobivejších piesni na albume Sahari je plač za domovom od niekoho, kto bol chytený v exile. „Ard El Hub je o nemožnosti návratu do vlasti. Text piesne je od Zaima Alala, veľkého básnika Saharawi. Videla som ho naposledy, keď som bola v utečeneckých táboroch, kde písal básne, z ktorých som niektoré zhudobnila.“
Sila piesne je v jej jemnosti a v zmysle vzdialenej nádeje. Možno bude mať mladé dievča v baletnom oblečení šancu stať sa dokonalou tanečnicou a možno, že hudba Azizi Brahim pomôže naplniť zmysel pre spravodlivosť a súcit.
Glitterbeat Records a Róbert Gregor (foto: Ana Valiňo)
