Jednou z hlavných zahraničných hviezd štvrtého ročníka festivalu World Music Festival Bratislava bude Aziza Brahim, speváčka zo Západnej Sahary, ktorá vystúpi v rámci prvého galakoncertu v piatok 27. septembra večer v Ateliéri Babylon.
Aziza pochádza z občianskou vojnou sužovanej Západnej Sahary, pôvodne španielskej kolónie, ktorú obsadilo Maroko v roku 1975. Samotná Aziza sa narodila a vyrastala v utečeneckom tábore, kde mnohí členovia jej národa Sahrawi (voľne preložiteľné ako Saharčania) žijú už desaťročia v tvrdých podmienkach bez nádeje na zmenu ich postavenia. Aziza Brahim od roku 2000 žije a tvorí v Španielsku, presnejšie v Barcelone.
Aziza Brahim poskytla slovenským návštevníkom nasledujúci rozhovor.
Aký je to pocit, žiť v cudzej krajine a spievať o neľahkej situácii utečencov v Západnej Sahare? Myslíte si, že svojou tvorbou môžete nejakým spôsobom zlepšiť ich situáciu?
„Žiť v Španielsku mi nerobí problém, cítim sa tu dobre a slobodne. Ako utečenka a migrantka nemôžem veci ovplyvniť iným spôsobom, iba tým, že premýšľam, píšem a spievam o situácii, v ktorej som sa ocitla ja aj môj ľud. Myslím si, že práve to mi pomáha vydržať tie roky strávené v exile a mám nádej, že aj vďaka mojim piesňam si situáciu mojich súkmeňovcov všimne oveľa viac ľudí, okrem toho, že sa zabavia hudbou a tancom.“
Existujú aj nejakí ďalší „exiloví umelci“ zo Západnej Sahary okrem Vás a ak áno, v akej oblasti umenia sa realizujú?
„Úprimne povedané, životné podmienky v utečeneckých táboroch na okupovaných územiach Západnej Sahary nie sú veľmi priaznivé pre nikoho, nielen pre umelcov. Nie je ľahké venovať sa umeniu, keď je človek príslušníkom národa Sahrawi. Napriek tomu poznám dosť veľa našich maliarov, hudobníkov a spevákov. Napríklad na novom albume budem spievať pesničku, ktorej text zložil básnik Zaim Alal, veľký saharský poet, brat gitaristu a speváka Nadžima Alala.“
Hudobnícke a básnické schopnosti sa v Afrike často dedia z pokolenia na pokolenie. Je to aj Váš prípad? Mali ste medzi predkami niekoho, kto bol Vaším umeleckým vzorom?
„Moja stará mama Lkhadra Mint Mabruk bola veľkou poetkou Saharčanov. Počas ťažkých rokov trvania občianskej vojny napísala veľa básní, v ktorých verne zachytávala tieto udalosti. Snažila sa opísať vojnu a boj za nezávislosť vo svojich básňach, ktoré recitovala na verejnosti. Volali ju „frontová poetka“. Je to stále silná žena, presvedčená feministka, mám veľmi rada jej životné odhodlanie. Práve ona bola mojím najväčším vzorom, nielen ako umelkyňa, ale aj ako silná osobnosť.“
Sú vo Vašej hudbe prítomné nejaké prvky tradičnej hudby Saharčanov? Používate nejaký typický nástroj? Akú hudbu okrem tradičnej hudby zo Sahary počúvate?
„Na pódiu používam najčastejšie bubon tabal. Je to nástroj, ktorý používajú zvyčajne ženy Saharčanov. Tento bubon je veľmi dôležitý sprievodný nástroj pri speve duchovných piesní v našej kultúrnej tradícii. Nie je to však jediný tradičný prvok v mojej hudbe. Väčšina piesní, ktoré skladám, majú štruktúru založenú na tradičných postupoch. Na druhej strane, niekedy sa snažím zapojiť do zvuku skupiny aj hudobné nástroje z iných kultúr, pretože mám rada aj kopec inej zaujímavej muziky, hlavne „hudbu koreňov“, ako je blues, reggae, folklór… rada si však vypočujem aj pop, rock alebo rap.“
Váš zatiaľ posledný album Abbar el Hamada z roku 2016 bol medzinárodne úspešný – bodoval v rôznych rebríčkoch world music. Chystáte aj nejaké nové nahrávky? Ako budú znieť?
„Práve sme dokončili náš nový album. Bude sa volať Sahari a vyjde vo vydavateľstve Glitterbeat v novembri tohto roku. Na tomto albume sa opäť snažím hľadať nové zvuky, tentoraz do mojej hudby zapojíme aj elektroniku. Veľmi sa teším na to, ako si publikum užije s nami nové pesničky.“
Máte nejaký špeciálny odkaz pre návštevníkov world music festivalu v Bratislave?
„Podľa mňa je v týchto šialených časoch veľmi dôležitá schopnosť vedieť sa vcítiť do situácie tých druhých, mať obyčajnú ľudskú empatiu. A dúfam tiež, že sa im bude páčiť náš koncert a moje piesne.“
Ak máte radi „púštne blues“, v ktorom sa spája tradičná hudba zo subsaharskej a saharskej Afriky s elektrickými gitarami a bicími – tento štýl preslávili hlavne tuarégske skupiny z Mali, Nigeru či Mauretánie, koncert speváčky a skladateľky Azizy Brahim v Bratislave si určite nenechajte ujsť. Hudba národa Sahrawi je rovnako hypnotická ako tá tuarégska, ale melódie sú pestrejšie a bohatšie, ovplyvnené arabskou kultúrou.
Aziza Brahim so svojou sprievodnou skupinou, v ktorej hrajú hudobníci z Afriky aj z Iberského polostrova pod vedením gitaristu Guillema Aguilara, dokáže zaspievať svoje protestsongy s nezvyčajnou energiou a zároveň gráciou. Budete sa o tom môcť presvedčiť v piatok 27. septembra po 20:00 počas koncertu Azizy Brahim v rámci World Music Festivalu Bratislava.
PR WMFB (foto: press Aziza Brahim)
