Po albume „The Traveller“ z roku 2016 si Baaba Maal nebol istý, či ešte niekedy vydá sólový album. Sústredil sa na humanitárnu činnosť, bolo ho počuť vo filme Black Panther z roku 2018 a v jeho pokračovaní Wakanda Forever z roku 2022. Našťastie sa k hudbe vrátil a nahral album „Being“, ktorý je jeho tretím albumom za posledných 22 rokov.
Jeho otec, muezín, zvolával ľudí k modlitbe. Syn postúpil – k spoločnému rozjímaniu pozýval na pôde OSN alebo na summite Africkej únie. Svetoznámy spevák totiž spojil aktivizmus s hudbou. S posolstvom jeho albumu „Traveller“ súvisel podtext: jazyk by sa nemal používať ako deštruktívna zbraň, ale naopak, mal by slúžiť na budovanie mostov medzi národmi. Západ, ubezpečuje nás Maal, nie je taký beznádejný, napriek pretrvávajúcim problémom, dokonca aj tým veľkým. Aspoň z pohľadu Senegalčanov.
Zo svojho festivalu Les Blues du Fleuves, ktorý sa od roku 2006 koná v jeho rodnom meste Podoro, urobil významné západoafrické podujatie pre dobro veci a v londýnskom Southbank Centre sa podieľal na výstave Africa Utopia – manifestu, ktorý hlása, že umenie a myšlienky pochádzajúce z čierneho kontinentu môžu pomôcť zmeniť svet.
Medzitým tiež cestoval so skupinou African Express Damona Albarna, neformálnou platformou pre nepravdepodobné priateľstvá a následné spojenia, a počas spoločného cestovania vlakom v Anglicku narazil na nového producenta. S Johanom Hugom Karlbergom, švédskym hitmakerom z afropopovej skupiny The Very Best, si tak dobre padli do oka, že ho spolu s Winstonom Marshallom z Mumford & Sons pozval do Podoru.
„Hneď po festivale sme si na týždeň sadli k rieke Senegal a začali skladať piesne,“ vysvetľuje začiatok práce na albume „The Traveller“. Nahrávky boli dokončené v štúdiách v Dakare a Londýne s moderným, elektronickým a hymnickým pop-rockovým zvukom, v ktorom sa odrážajú hudobné tradície Maalovho národa Fulani.
Takmer sedemdesiatročný Maal pochádza z rybárskej kasty
Nie je viazaný griotskou kultúrou, no napriek tomu ho do nej úzko vtiahol celoživotný priateľ, slepý griotský gitarista Mansour Seck. Obaja získali klasické vzdelanie na konzervatóriách v Dakare a Paríži, pričom – z vlastnej iniciatívy – cestovali po Senegale a nasávali stáročné tradície. V skupine Daande Lenol (Hlas ľudu) premosťovali dva odlišné hudobné svety: albumy „Djam Leelii“ a „Baayo“ dodnes patria medzi klenoty západoafrickej hudby 90. rokov.
„Všetko, čo počúvam, pochádza z ich dielne. Zároveň ma priťahuje budúcnosť a hudbu vnímam ako vedu, ako niečo, s čím sa dá experimentovať. Preto sa nachádzam niekde uprostred medzi africkou autenticitou a západnými vplyvmi,“ povedal vtedy Baaba Maal, ktorý sa z vlastného rozhodnutia ocitol v centre pozoruhodnej udalosti.
S britským producentom Simonom Emmersonom nahral v rokoch 1992 – 1994 albumy „Lam Toro“ a „Firin‘ in Fouta“. Prelomové pre obe strany: Maal sa naplno pustil do experimentovania s elektronikou a pod vedením Emmersona vytvoril jednu z najzásadnejších fusion skupín, multikultúrny Afro Celt Sound System, v ktorej hudobníci z Írska, Bretane, Anglicka a Afriky, prevažne z Maalovho okruhu, pretvárali dejiny.
„Album Firin’In Fouta usmernil Maalov zápal a konečne rozozvučal svet,“ možno sa dočítať v jednej z nespočetných nadšených recenzií a treba pripomenúť, že nič z toho by sa nebolo stalo, keby si mladého senegalského speváka dávno predtým nevšimol Peter Gabriel. Vďaka nemu totiž spieval v hudbe k filmu „Passion – Sources“ Martina Scorseseho a ako je u Gabriela zvykom, nenápadne ho nakontaktoval na vplyvných ľudí.
Maalove spoločné koncerty s Youssou N’Dourom, Salifom KeitoM a Lucky Dubom, ako aj jeho vlastný koncert v londýnskej Royal Albert Hall, vybubnovali hrdú správu široko-ďaleko: zrodila sa hviezda.
Hoci Baaba Maal dovtedy pútal pozornosť najmä lyrikou a silou svojej akustickej hry, postupne do hry vložil ďalší tromf: znalosť štúdiovej techniky, skrotenú úžasným hlasom a vnucovanou istotou svojho vnútorne kozmopolitného presvedčenia.
„Chcel som, aby ste pri počúvaní nemali dojem, že ste v Európe alebo Afrike, ale kdekoľvek na tejto planéte,“ predstavil Maal o štyri roky neskôr albumový vrchol „Nomad Soul“.
Nový album vznikal ako séria improvizovaných džemov
Nahrával sa v Londýne, Dakare a New Yorku, nahrávky potom Baaba a producent Johan Hugo (The Very Best, Santigold) doladili do podoby siedmich rytmických skladieb. Podobne ako na albume „The Traveller“ sa tu tradičné africké nástroje spájajú s najmodernejšou elektronikou.
V skladbách „Yerimayo Celebration“, „Boboyillo“ a „Freak Out“, na ktorej sa podieľa spevák The Very Best Esau Mwamwaya, mystické spevy víria v mori rachotiaceho digitálneho hluku.
Pieseň ‚Agreement‘ má pomalšie tempo, pričom do popredia vystupuje hlboký zvuk strunového nástroja ngoni dlhoročného spolupracovníka Cheikha Ndoyeho.
Mauritánsky raper General Paco Lenol prepožičal svoj hlas rytmickej skladbe ‚Mbeda Wella‘. Album sa končí extatickým deväťminútovým tranzom v podobe piesne „Casamance Nights“, v ktorej Baabov výrazný hlas nikdy neznel tak oduševnene. Album „Being“ zachytáva vydarený návrat jedného z najväčších žijúcich afrických spevákov.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Baaba Maal)
