Reggae z Číny? To snáď nie, pretože kto by preboha počúval reggae z Číny. Na šancu, že album skupiny Bagedai nastavíte do režimu opakovania, si napriek tomu môžete rovno staviť.
S ohľadom na preslávený vzťah Číny k duševnému vlastníctvu a pochybnostiach o akejkoľvek odtiaľto pochádzajúcej originalite nám síce ponuka čínskeho reggae, čo sme ešte nepočuli, môže prísť naozaj podozrivá, lenže v prípade dvanásťčlennej skupiny Bagedai vedľa rozhodne nešliapnete. Diabol sa totiž skrýva v detaile: na eponymnom albume počúvame reggae usadené do tradičnej hudby prastarého a tajomstvom opradeného národa Wa s autentickou, civilizáciou a kolonizátormi nenarušenou kultúrou siahajúcou tritisíc rokov nazad.
Skúste si predstaviť, ako do vlnivého rockového reggae vstupuje sila galícijských alebo severských ženských zborových hlasov a potom ich rustikálnosť znásobte dajme tomu trikrát. Takto mohutne, z nášho západného pohľadu navyše nevyladene a surovo, ženy z národa Wa totiž počas slávností a obradov jednohlasne spievajú do rytmu veľkého bubna a pohadzujú pri tom preslávenými dlhými vlasmi.
Etnická menšina Wa
Etnická menšina Wa žije v horách západnej provincie Yunnanu na hranici s Mjanmarskom, a pretože do 30. rokov minulého storočia nepoužívala písmo, história dnes približne miliónového národa sa prenášala iba orálne, takže o jej prevažnej časti sa iba domnievame alebo veríme informáciám Číňanov, ohrňujúcimi nad animistami živiacimi sa poľnohospodárstvom a dodnes obetujúcim zvieratá bohom.
Na horské územie, kde dodnes žijú, Wa odnikiaľ neprišli, ako hovorí ich národný epos, stačilo im vyliezť z jaskyne Sigangli, rozhliadnuť sa okolo seba, uvidieť Bagedai, teda krásnu krajinu, a bolo rozhodnuté sa v nej natrvalo usadiť. Ako ich okolitý svet v 19. storočí zaznamenal, živili sa poľnohospodárstvom, pestovaním ópia a v pokoji uctievali svojich animistických bohov, ktorým bolo nutné prinášať obete.
Prvé, na čo preto v sprievodcoch narazíte, je spojenie národa Wa s usekávaním hláv nepriateľom na zabezpečenia dobrej úrody. Tzv. head-hunting sa na území Wa praktizoval do vzniku komunistickej Číny, potom však krutá tradícia narážania hláv na kôl blízko polí nadobro skončila a ľudské obete nahradili zvieratá. A ak sa dnes v spojení s národom Wa pripomína, tak vždy s nádychom senzácie, na škodu veci občas prekrývajúce jeho jedinečnú kultúru, hudbu, tance, spevy, obradné slávnosti a kuchyňu. Lenže, čo sa budeme rozprávať, kto by nemal rád senzáciu, takže o head-huntingu sa dočítate aj v súvislosti so skupinou Bagedai.
Provincia Jün-nan
Skupina Bagedai je v katalógu Sea of Wood Records nováčikom, aj keď mužskú hráčsku časť tvoria niektorí veteráni z modernej hudobnej scény Jün-nanu, ktorú vydavateľstvo od roku 2016 podrobne mapuje. Na sebavedomí mu pridal veľký medzinárodný úspech kompilácie „The Rough Guide do hudby z Jün-nan“, snáď úplne prvýkrát svetu v roku 2022 predstavujúcej neznámu tradičnú hudbu z nedostupných horských oblastí, kde zamrzol čas a kde žije viac ako dvadsaťpäť etnických menšín s unikátnou kultúrou.
Debutový album skupiny Bagedai nemožno jednoznačne označiť za čínsku hudbu, to by bolo veľké nedorozumenie, napokon to snáď sami počujete. Rovnako tak je úplne zbytočné sa diviť, prečo mladá generácia národa Wa má potrebné infikovať svoje úžasné tradície rockovým reggae a popom. Alebo snáď poznáte lepší spôsob, ako sa sviežim spôsobom prihlásiť k svojej kultúrnej identite, a pritom vyzvať cudzincov, aby si s nimi zatancovali, a niečo málo sa dozvedeli?
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Bagedai)
