Londýnska skupina Balimaya Project spája britský jazz so západoafrickou rytmikou. Jej druhý album „When The Dust Settles“ kladie dôraz na tradíciu v kolektívnom zmysle.
Yahael Camara Onono rád bubnoval na najrôznejšie predmety už ako študent. V ôsmich rokoch dostal svoje prvé djembe a ešte ako tínedžer sa rozhodol ponoriť do rytmov etnickej skupiny Mandé, ktorá žije v západnej Afrike a má vlastný jazyk. Ako dieťa západoafrických migrantov tam má Yahael svoje korene. Vedomé formovanie vlastnej identity bola zároveň potreba, ktorú pociťoval už na začiatku svojej kariéry. Naplno ju hudobne vyjadril až v skupine Balimaya Project, v ktorej je kapelníkom.
Mandé Jazz
„Hlavnými hudobnými nástrojmi sú djembe, kongá a batá. Bicie sú vytvárané tak, aby vo zvuku dominovali a naznačovali napríklad prechody v hudbe,“ hovorí Yahael. A presne tak znejú jeho djembe na na albume „When The Dust Settles“: odhodlane, jasne a prítomne.
Bicie nástroje sú v symbióze so zvukmi kory Jali Bakary Konteh a dychovými nástrojmi, ktoré nesú podpis britskej džezovej fúzie. Na realizáciu svojho projektu spojil Yahael hudobníkov, ktorí sa nestretávajú veľmi často. Niektorí hrajú na bubny v kostole a ďalší vystupujú napríklad v londýnskych kluboch. Všetkých členov Balimaya Project však spája láska k Afrike a jej tradíciám.
Skúsenosti
V jazyku Maninka, podskupine jazykovej skupiny Mandé, znamená Balimaya „podstatu rodiny“ alebo „jadro spolupatričnosti“. Tento hudobný projekt preto poskytuje priestor pre dôvernú výmenu skúseností o živote černochov v globálnom vete – ako aj o mužskej zraniteľnosti.
V nepokojnej piesni „For Aziz“ zhudobnil Yahael smrť svojho brata, v „Suley’s Ablution“ stratu svojho prvého dieťaťa. V minulosti túto a ďalšie kľúčové udalosti jednoducho odsunul bokom. Yahael na toto obdobie spomína ako na stresujúce: „To, že som sa opäť stal otcom všetko zmenilo. Keď sa mi narodila prvá dcéra, prepol sa spínač. Dnes sa snažím byť oveľa otvorenejší voči svojim emóciám, ale nie je to ľahké.“
Hrdá výpoveď
Napriek reflexívnym a miestami melancholickým momentom nie je „When The Dust Settles“ smutným albumom, pretože napreduje v tempe a vyžaruje nádej.
„Vo Veľkej Británii som zažil slovné i fyzické rasistické násilie, z ktorého mám dodnes jazvy na tele,“ hovorí Yahael. „Vyrovnať sa s tým bolo traumatizujúce. Ale vyšiel som z toho so vztýčenou hlavou a dokonca ma to povzbudilo k lepšiemu pochopeniu mojich koreňov a aktívnemu formovaniu mojej identity.“
V súlade s tým je album „When The Dust Settles“ hrdou výpoveďou afrodiasporického sebavedomia, vďaka ktorej si môžete vypočuť inovatívne a dojemné skladby. Na streamovacej platforme Tidal si navyše tento titul môžete vychutnať v pôsobivom zvukovom formáte Dolby Atmos.
NMR (foto: Adeolu Osibodu)
