„Keď sa s niekým rozhodnem hrať, najprv musím pochopiť, ako k hudbe pristupuje a postupne s ním nadviazať priateľský vzťah. To je pre mňa základ,“ tvrdí preslávený hráč na koru Ballake Sissoko z Mali.
Väčšinu albumov preto Ballake Sissoko nahráva samostatne a za dôveryhodných hudobných spoločníkov v minulosti považoval len Toumani Diabateho, Taj Mahala, talianskeho skladateľa Ludovico Einaudiho alebo francúzskeho čelistu Vincenta Segala. Uprednostňuje komornú hudbu griotskej harfy s dvadsaťjeden strunami, ktorou svetu dokazuje, koľko hĺbavej a pritom rytmicky iskrivej krásy sa v starobylom nástroji z ôsmeho storočia skrýva.
S bratrancom, ktorý sa volá Baba Sissoko – spevákom a vynikajúcim hráčom na talking drum a lutnu ngoni – v mladosti vystriedali svojho otca v orchestri National Instrumental Ensemble of Mali.
Potom sa ich cesty rozišli a Baba natočil takmer dvadsať albumov bez toho, aby sa stránil jedného štýlu: preskakoval z malijskej tradície k afropopu, rocku, blues a jazzu. S tým súvisí aj jeho úloha vyhľadávaného sidemana po boku hudobníkov ako Youssou N’Dour, Ry Cooder, Dee Dee Bridgewater, Rokia Traoré alebo Omar Sosa.
S bratrancom si vraj teraz splnil dlhoročný sen zahrať si len vo dvojici, ako keď boli mladí. Všetky skladby albumu Sissoko & Sissoko vychádzajúce z majstrovskej improvizácie nahrali naživo na jeden záťah a bez ďalších úprav. Natoľko k sebe a ku svojmu hudobnému dedičstvu mali dôveru.
Jiří Moravčík (foto: press interpretov)