BATIDA A PIESNE O KOLONIALIZME

Batida, vlastný menom Pedro Coqueñao, je hudobník pochádzajúci z Angoly. Vyrastal v Lisabone, odkiaľ komunikuje prostredníctvom rádia, hudby, tanca a vizuálneho umenia. Je považovaný za hlavného katalyzátora afro-elektronickej scény a jeho nový album „Neon Colonialismo“ vychádza po sedemročnej prestávke.


Tak ako väčšina jeho tvorby. tak aj album „Neon Colonialismo“ je postavený na spolupráci. Podieľajú sa na ňom známi hudobníci, od Bonga a Botta až po producenta Branka. Tento album je provokatívny, určený k tancu, k premýšľaniu a pravdepodobne aj k odľahčeniu. Kolonializmus sa zdá byť (doslova) ústrednou témou, a to z vizuálneho aj tematického hľadiska.

„Mohol by som hovoriť o novom Lisabone, ktorý bliká a svieti, ale o to nejde. Uznanie histórie je jediný spôsob, ako si uctiť jeho nádherné prirodzené svetlo,“ hovorí Batida.

S hrôzami spojenými s koloniálnou a otrokárskou érou dnes už nič nespravíme, niektoré historické hriechy sa jednoducho nedajú odčiniť.

Je však v moci tlače, aby si ich pripomenula ako memento, vyvodila dôsledky a zabezpečila, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo. Vo svojich skladbách Batida takmer lyricky evokuje duchov portugalského kolonializmu.

Vo videoklipe k piesni „Ah!“, v ktorom sprevádza producenta Potého po Lisabone, navštívi Pamätník objaviteľov (Padrão dos Descobrimentos): monumentálnu pripomienku slávnych námorníkov a začiatku objavovania nových svetov, ako aj obchodu s otrokmi.

„Mohol by som hovoriť o novom nablýskanom Lisabone, ale o to nejde. Krásu prirodzeného svetla mesta možno oceniť len so znalosťou histórie,“ zdôraznil Batida.

V desiatich skladbách albumu precestoval lusofónny svet a takmer na každú pieseň si pozval iného hosťa. Napríklad takmer 80-ročnú legendárnu speváčku Lia de Itamaracá z brazílskeho štátu Pernambuco. Väčšinu svojho života prežila na ostrove Itamaracá a dnes je považovaná za ikonu hudobného štýlu ciranda a kruhového tanca, ktorý má korene v Afrike. Itamaracá je inak po stáročia symbolom rybárskych manželiek, ktoré čakajú na svojich mužov až sa vrátia z mora.

Jiří Moravčík a NMR (foto: pres Batida)