BC CAMPLIGHT – HOW TO DIE IN THE NORTH (BELLA UNION 2015)
Toto už núti k zamysleniu. Niektoré skladby na novom albume BC Camplight znejú takmer ako The Beach Boys v ich experimentálnom období.
Čo je na tom na zamyslenie? To, že táto inšpirácia The Beach Boys možno ani nemá obdobu v dejinách hudby. Snáď len The Beatles v čase Beatlemánie mali viac napodobňovateľov ako teraz The Beach Boys. Teraz, vážení, teraz! Po takmer pol storočí! Kto by to očakával? Navyše väčšinou nejde o napodobňovanie, ale naozaj iba o inšpirovanie, ktoré sa rozvodňuje do rôznych smerov. Základom býva štýl „ Beach“ a do neho sú pridané iné štýly, samozrejme väčšinou také, ktoré s ním nie sú v príkrom protiklade. Dokonca by bolo možné hovoriť o novom hudobnom štýle vychádzajúcom z estetiky The Beach Boys, zatiaľ oficiálne nepomenovanom. A to ešte nie je všetko. Väčšina týchto inšpirátorov skladbami The Beach Boys nepôsobí na komerčných scénach, ale nezávislých, alternatívnych – po celom svete. Takže vlastne je to celosvetový, nepredvídaný jav nezávislých scén.
Samozrejme, najrozšírenejší je v USA. Ako UFO. Lenže je zaručene skutočný.
Ako je skutočný aj spevák, skladateľ Brian Christinzio alias BC Camplight. Rodák z New Jersey, potom obyvateľ Philadelphie, teraz Manchestru. V rokoch 2005, 2007 nahral dva kritikou dobre prijaté albumy psychedelického popu. Komerčne však neboli veľmi úspešné. Teraz, po siedmych rokoch takmer zabudnutému Brianovi vychádza tretí album How To Die In The North. Kritiky sú opäť priaznivé. I nadšené. Brian je vraj stratený poklad 21 storočia, lyrická introspekcia neobyčajného talentu. Smeruje k veľkým pesničkárom minulosti, takým, ako boli Harry Nilsson, Randy Newman, Todd Rundgren a … samozrejme … Dennis Wilson, Brian Wilson. To znamená, že je veľmi, veľmi seriózny, rýdzo hudobný, muzikálny, žiadne plytké extrémy na rýchle zaujatie určitého typu masového poslucháča. A to bude asi zase problematické. Komerčne.
Takže ktohovie, ako to dopadne tentoraz s Brianom a jeho hudbou.
Jedno negatívum ale má. V štúdiu sa jeho spev dá dotiahnuť, no naživo nemá veľkú presvedčivosť. Každopádne jeho nový album obsahuje niekoľko skvostných skladieb – skladateľsky i aranžérsky. Možno trošku odbočujú od indie popu do stredného prúdu, ale vkusne, decentne, „artovo“. Napríklad v poradí druhá, vskutku „bíčbojsovská“ Love Isn’t Anybody’s Fault, tretia, jemne loungeová Just Because I Love You, šiesta, mierne surfová Thieves In Atigua, siedma, zrejme najlepšia, baladicky ladená Atom Bomb.
Miroslav Potoček (foto: press BC Camplight)
