Beach House – Thank Your Lucky Stars (Sub Pop / Bella Union)
Iba pred necelými dvomi mesiacmi vyšiel americkej (presnejšie povedané francúzsko-americkej) dream popovej dvojici Beach House nový album Depression Cherry a už má ďalší – Thank Your Lucky Stars. Nie je to spoločník Depression Cherry, ani zhrnutie piesní zo singlových B – strán. Obsahuje nové skladby, nahrávané v rovnakej dobe ako predchádzajúci album – hovoria Beach House, čiže Victoria Legrand (neter slávneho francúzskeho skladateľa Michela Legranda) – spev, klávesové nástroje, a Alex Scally – gitary, klávesové nástroje.
V úvodnej piesni Majorette Victoria spieva: Nič nie je nové, ani ty. Ako keby tým chcela povedať, že od Beach House už nemáme čakať nič nové. A ono to asi tak aj bude, no s jednou prednosťou, aspoň z môjho pohľadu je to prednosť, a síce to, že v niektorých z nových deviatich skladieb sa vrátili k štýlu z ich debutového, rovnomenného albumu z roku 2006. Nestoja natoľko na takých zvukových plochách, aké prevládali na Depression Cherry, ktoré na mňa pôsobili ako atmosférické kulisy do ktorých bol pridaný ľadovo studený sound á la Cocteau Twins, čo akosi nechcelo moje ucho prijať. Po stránke zvukovej farebnosti sú síce stále monochrómne, no nie ponuré. Necítim čiernu, šedú, cítim bledomodrú, marhuľovú, žltozelenú, ružovú, čo sú, z hľadiska chromoterapie, farby pozitívne pre náš organizmus. A cítim trošku aj drogové ovzdušie leta lásky hippies. Samozrejme, v snovom štýle dream popu, v pomalých, étericky znejúcich skladbách. Našťastie, Beach House nebazírujú iba na ich zvukovom pôsobení, ale aj melodickom, i keď, niektoré pôsobia na mňa tak, ako keby sa odvíjali zo spievania solmizačný slabík. Ako keby Beach House začali spievať: Dó-ré-mí-fá-sól-lá-sí-dóóó! A potom sa toho chytili a rozvinuli to do hudobnej kompozície. Možno sa mýlim a komponujú úplne inak. Dojem je dojem.
Victoria v niektorých momentoch nasadila spev evokujúci speváčku Nico z obdobia, keď nahrávala s legendárnymi The Velvet Underground (1967). Viac priestoru majú klávesové nástroje, organová atmosféra. Skrátka, tento album Beach House sa mi páči. Nepatrí k tým, ktoré položím na kôpku spolu s vyradenými.
Miroslav Potoček
