Priekopníčka modernej bossa novy Bebel Gilberto vzdala na albume „João“ poctu svojmu legendárnemu otcovi, ktorý zomrel pred štyrmi rokmi.
Bebel Gilberto je jednou z najznámejších brazílskych speváčok, bola viackrát nominovaná na cenu Grammy. Svojím zmyselným, zamatovým hlasom očarila poslucháčov už v roku 1986, kedy vyšlo jej dobutové EP. S elektronickou bossa novou na albume „Tanto Tempo“ dosiahla míľnik, pretože tento titul stal sa najpredávanejším brazílskym albumom v histórii amerických hitparád (Predalo sa z neho viac ako 1 milión kópií).
Neskôr vyšiel aj v remixovej podobe, o nové verzie nahrávok sa postarali Rae & Christian, Peter Kruder, Chateau Flight, 4hero, Trüby Trio a mnohí ďalší svetovi producenti. Oba albumy jej vydláždili cestu k svetovej kariére a urobili z nej hviezdu.
Rodinná záležitosť
Vo veku 57 rokov začala Bebel Gilberto bilancovať svoju kariéru. Narodila sa síce v New Yorku, ale pochádza z jednej z najslávnejších brazílskych hudobných rodín: jej otcom bol priekopník bossa novy João Gilberto, matkou speváčka a skladateľka Miúcha a jej strýkom je brazílska legenda Chico Buarque.
Spomína si, že už ako malé dievčatko doma neustále pozorovala, ako jej otec hral na gitare, občas ho počula i spievať. João Gilberto pre vtedy svoju šesťročnú dcéru zložil sentimentálnu pieseň „Valsa“. V roku 1973 sa Bebel presťahovala k starej mame do Brazílie, pričom jej rodičia ostali žiť v New Yorku. New York ale pravidelne navštevovala, už ako desaťročná vystupovala spolu so svojou matkou Miouchou a americkým džezovým saxofonistom Stanom Getzom v Carnegie Hall. V tom čase občas zaskakovala za svojho otca, ktorý na koncerty chodil neskoro alebo neprišiel vôbec.
Bossa nova
Bossa Nova (v preklade: nový spôsob alebo nová vlna) vznikla v 50. rokoch 20. storočia, keď João Gilberto a Antonio Carlos Jobim svetu predstavili chladný, zmyselný, často horko-sladký štýl spevu, ktorý bol sprevádzaný akustickou gitarou a bicími nástrojmi. Ponúkli tým alternatívu pre sambu, dovtedy najdôležitejšiu hudbu v Brazílii. Najznámejšou piesňou bola „Girl from Ipanema“.
Bebel Gilberto na novom albume spieva ďalšiu klasiku „Desafinado“, ktorá je možno kľúčovou piesňou tohto žánru. Naspievali ju viacerí umelci ale verzia, ktorú naspieval João Gilberto, je mimoriadne pôsobivá vďaka jeho jemnému podladenému vokálu. Portugalský text hovorí o spevákovi, ktorý spieva o rozladenej láske (desafinado). Antonio Carlos Jobim zložil skladbu ako reakciu na to, že koncom 50. rokov, hudobní kritici zosmiešňovali bossa novu ako „hudbu pre rozladených spevákov“. Bebel Gilberto ju spieva nádherne nenápadne akoby mimo tónov.
Milostné listy
„João“ je ôsmym albumom speváčky Bebel Gilberto. Je to album pocty, ona sama dokonca o ňom hovorí ako o milostných listoch pre svojho otca. Jedenásť piesní je väčšinou autorských, ale nájdu sa aj výnímky ako napríklad skladba „Ela é Carioca“, ktorá bola preslávená v otcovej interpretácii. Speváčka nikdy nespievala otcove piesne. Dokonca ani nemala rada termín bossa nova a hnevala sa, keď ľudia jej hudbu zaraďovali do tejto škatuľky.
„Pre môjho otca to znamenalo život, pre mňa to bol hendikep,“ povedala v jednom rozhovore. Až po otcovej smrti v roku 2019 začala inak vnímať jeho piesne. Čomu sa však chcela za každú cenu vyhnúť, bolo znieť podobne ako on. Keďže jej otec strávil posledných 30 rokov svojho života v sebaizolácii, osamelý a plný fóbií a v permanentnom strete so svojimi nahrávacími spoločnosťami, chcela svojím albumom zabezpečiť oživenie jeho tvorby.
„Konečne som prerobila piesne môjho otca a poukazujem na hudbu, ktorá ma skutočne ovplyvnila,“ povedala Bebel.
Otec a dcéra
Bebel chce, aby skladby Joao Gilberta boli prístupné, aby žili ďalej a aby ich objavovali ďalšie generácie. S týmto cieľom prearanžovala väčšinu piesní a spieva ich s trochu silnejším prednesom ako jej otec. Obaja majú veľa spoločného. „Adeus América“, druhý singel albumu, je akousi exilovou hymnou so silnou túžbou po domove, ktorá má rovnako veľa spoločného s otcovým životom ako s dcériným, keďže obaja sa po mnohých rokoch vrátili z USA do Brazílie.
Jednou z najkrajších piesní albumu je „É Preciso Perdoar“. Nahrala ju tiež Cesária Évora a Ryuichi Sakamoto s Caetanom Velosom na kompiláciu „Red Hot & Rio“. Jej text odráža stav mysle, v ktorom sa momentálne speváčka nachádza.
Album „João“ je rozlúčkou s otcom, ale aj návratom ku koreňom, t. j. k tradičnej brazílskej bossa nove. Album produkoval Thomas Bartlett, ktorý je známy so spolupráce s Davidom Byrneom, Sufjanom Stevensom, Anohni, Saint-Vincent, Yoko Ono a The National. Výnimočný brazílsky gitarista Guilherme Monteiro bol zodpovedný za aranžmány a gitarové party. Bebel s ním absolvovala aj turné po pätnástich amerických mestách.
„João“ je nežný, väčšinou melancholický a intenzívny album, ktorý sa nesie v znamení hypnotického, zmyselného hlasu speváčky a skvelej hry jej sprievodných hudobníkov. Je ideálnym spoločníkom k neskorým letným večerom.
NMR (foto: press Bebel Gilberto)
