„Do nášho mesta sa vrátil červený had, vyliezol z dier a už vyhráva hlúposť a strach,“ sú úvodné slová piesne Had, ktorá je zároveň otváracím trackom albumu Galéria duševného zdravia. Skupina Billy Barman pôvodne neplánovala z Hada urobiť samostatný singel, avšak situácia v našej krajine ju primäla k tomu, aby Had dostal aj špeciálny videoklip. O ten sa postaral dokumentarista Robert Mihály, ktorý sa pri jeho realizácii inšpiroval Orwellovou Zvieracou farmou.
V kultovom diele Georgea Orwella sa z nádherných ideálov revolúcie a súdržnosti postupne stáva nočná mora. Prasce sa totiž zmocnia koryta, tým pádom aj vlády, a popritom si začnú prispôsobovať zákony k svojim potrebám. Pôvodný slogan „Všetky zvieratá sú si rovné,“ sa postupne mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ A aby sa prasce udržali naďalej pri moci, zavedú teror, začnú šíriť strach a poštvú proti sebe ostatné zvieratá.
„Orwellova Zvieracia farma figuruje v scenári ako veľmi voľná inšpirácia. Práve táto kniha vo mne vzbudila záujem o literatúru, ktorá pretrváva dodnes. Tak ako Orwellove dielo, tak aj pesnička Had komunikujú prostredníctvom metafor a šifier, no zároveň obsahujú istý druh naliehavého apelu. V klipe sme sa snažili červeného hada vyobraziť ako symbol túžby po moci, ktorá je rovnaká pri ľuďoch označujúcich sa či už vľavo alebo vpravo. Červený had tu predstavuje permanentnú hrozbu, pred ktorou by mala byť spoločnosť ostražitá,“ upozorňuje režisér videoklipu Robert Mihály.
Prvotné zárodky Hada vznikli na spoločnej chate vtedy ešte s čerstvou basgitaristkou Laurou Jaškovou v Trenčianskych Tepliciach, ktorá je dnes už stálym a plnohodnotným členom skupiny Billy Barman. Skladba má atmosférický začiatok, začína „hmkaním“ a potom naraz nastúpi rytmika v plnej sile.
„Text, podobne ako samotná skladba, vznikal postupne. Začalo to hľadaním správnych fráz na Laurinu basovú linku tak, aby to znelo čo najprirodzenejšie. Frázovanie v slovenčine je náročné, ale my túto hru s našim jazykom máme radi. Nakoniec až nálady a udalosti v našej krajine dotvorili finálnu verziu piesne. Kiež by bola iba o vyhnaní z raja,“ povzdychol si jej spoluautor Juraj Podmanický, ktorý text piesne napísal spoločne s Jozefom Vrábelom.
Videoklip mal byť pôvodne hotový už 17. novembra, no jeho výroba vyžadovala oveľa viac času, ako sa pôvodne predpokladalo. V prvom rade bolo treba vybudovať špeciálnu diorámu zvieracej farmy – umelecký svet, v ktorom si autori klipu dávali záležať na všetkých detailoch od trávy, cez rastliny až po rôzne miniatúrne rekvizity.
„Dioráma bola vytvorená špeciálne pre výrobu tohto klipu. Keďže nám momentálne zaberá jednu z izieb bytu a je nám jej aj trochu ľúto, pravdepodobne ju využijeme na tvorbu ďalších vecí, napríklad, rozprávok pre deti,“ zamyslel sa režisér Robert Mihály, ktorý na videoklipe spolupracoval s Borisom Dubíkom (kamera) a Virág Emmou Csuport (animácie).
Súčasťou videoklipu sú aj svetoznáme výtvarné umelecké diela (Michelangelo, Piero di Cosmo, Carravagio, Lucas Cranach the Elder) i dokumentárne zábery z filmu Najkrajší kút v šírom svete, ktoré plnohodnotne nadväzujú na sekvencie natočené v dioráme. Zaujímavosťou videoklipu je aj to, že v ňom neúčinkuje ani jeden člen skupiny Billy Barman.
„Dokumentárne zábery v klipe len kopírujú obrovský zmätok a z neho plynúce napätie v spoločnosti. Sú to v istom zmysle obrazy, podobné tým maliarskym, ktoré vidíme v úvode klipu. Keď sme natáčali dokumentárny film Najkrajší kút v šírom svete, v jednej scéne mali ľudia na castingu fiktívnej televízie opísať, čo im napadne ako prvé, keď sa povie Slovensko – väčšina z nich odpovedala v schéme: príroda – Tatry – Jánošík. Človek veľmi rýchlo nadobudol dojem, že sme krajinou, kde sa za najväčší historický úspech považuje víťazstvo „zlatých chlapcov“ na majstrovstvách sveta v Göteborgu. Takto ezotericky-nacionálnu spoločnosť je potom veľmi ľahko manipulovať – stačí si na klopu saka pripnúť slovenský znak. Práve z tohto filmového projektu, na ktorom sa snažíme kontinuálne pokračovať aj v súčasnosti, sme do klipu strihli niekoľko záberov, ktoré časom dozreli do nového kontextu. Kvôli ďalším záberom sme zase vycestovali do rôznych kútov Slovenska,“ priblížil vznik videoklipu Robert Mihály.
„Takýto druh vizuálu sme ešte nemali. Trvalo mi dlhšie, kým som to prijal. Ale s odstupom času, som sa stal jeho veľkým fanúšikom. Som rád, že dva svety, Robov a náš, sa mohli stretnúť a vzájomne si porozumieť,“ teší sa z finálnej práce Juraj Podmanický.
Ak červeného hada chápeme ako symbol neohraničenej vôle k moci, tak je zrejmé, že vždy budú v našej spoločnosti existovať „hady“. Ide len o to, do akej miery budú mať pre svoju činnosť uľahčené podmienky vlastného prežitia.
„A akých hadov sa treba báť? Takých, ktorí vedome šíria strach, lži a tým dosahujú svoj prospech. Ale oveľa dôležitejšie ako podľahnúť rôznym druhom strachu, je sa spolu rozprávať a navzájom sa počúvať. Vytvárať komunity, v ktorých sa ľudia budú cítiť bezpečne, aby mali možnosť na vlastnej koži zažiť a pochopiť, že odlišný názor zakaždým neznamená, že ten, kto ho vysloví, je automaticky náš nepriateľ. V našej krajine vždy budú žiť rôzni ľudia s rôznymi názormi, ale v konečnom dôsledku chceme všetci to isté – žiť v slušnej krajine a mať sa dobre,“ myslí si bubeník skupiny Billy Barman, Matej Ruman.
Skupina Billy Barman piesňou „Had“ uzatvára svoj najúspešnejší umelecký rok. V tom ďalšom ho hneď na jar čaká turné s kapelou Korben Dallas, s ktorou v priebehu marca a apríla odohrajú spoločne deväť koncertov. Koncertný program budú tvoriť nielen najväčšie hity ale aj nové skladby, na ktorých obaja interpreti spoločne pracujú. Prvý koncert sa uskutoční už 21. marca v Trnave.
Marek Kučera a NMR (foto: Robert Mihaly)
