Obradná hudba pow wow amerických indiánskych národov je postavená na vypätom speve a bubnovaní. Trio Bizhiki ju na albume „Unbound“ s úctou a rešpektom prepojilo s elektronikou, samplami a gitarovým indie popom. Starým tradíciám to vraj ako mohutnej rieke umožnilo prirodzene nájsť si cestu vpred a kultúre národa Ojibwe prinieslo nové perspektívy.
Názov Bizhiki znamená Malý byvol. Ide tiež o indiánske meno speváka Dylana Jenningsa, inak profesora environmentálnych štúdií na univerzite Northland College. Toho sme zatiaľ nepoznali, zatiaľ čo druhého speváka Joe Raineyho poznáme vďaka debutovému albumu „Niineta“, na ktorom pow wow vložil do moderného elektronického abstraktného konceptu bez toho, aby vraj stratil pojem o tom, kým je. Tretím do partie sa stal multiinštrumentalista a producent Sean Carey, s ktorým sa obaja speváci v roku 2018 stretli na festivale Eaux Claires organizovanom Aaronom Dessnerom zo skupiny The National a Justinom Vernonom z Bon Iver. Carey v ňom zohráva kľúčovú úlohu.
Poetické pocty
Hudobné nálady u Bizhiki zvlášť vyznievajú, keď sa speváci uchýlia čiastočne k angličtine, ako napríklad v skladbe „Nashke!“, poetickej pocte očistnej povahe smútku. Ten môže vyvolať aj dážď, schopný priniesť pohromu alebo previesť deň do ponurosti.
„Voda predstavuje život, a pretože prichádza z neba, nejakým spôsobom, či už chceme alebo nechceme, nám pomáha.“
Vody sa týka aj skladba „Unbound“. Symbolicky pojednáva o rieke pretekajúcej indiánskym územím, v ktorom obaja speváci žijú. Rieka pre nich predstavuje živú bytosť. Vo svojej mladosti steká do koryta z prítokov a rastie postupne v pereje, aby dole nabrala na veľkosti, dospela a získala liečivú silu. „Buď pokojný, keď hovorí. Hovorí pravdu. Nespútane,“ spieva Jennings sa v skladbe „Unbound“.
Pulzujúce napätie
Tým, že producent Carey so syntetizátormi inklinuje k vnútornejšej náladovej hudbe a speváci vychádzajú z tradícií pow wow, ktoré majú naopak komunitný charakter stojaci o dialóg s okolitým svetom, album vibruje neustálym napätím. To je navyšované aj príležitostnými hosťami. V skladbe „Gigawaabamin (Come Through)“ sa k trojici pridáva Justin Vernon.
Album nemá ústrednú tému, ani výrazný protestný tón, ako by sa s ohľadom na neľahkú situáciu amerických indiánskych národov dalo očakávať, v podtexte sa však vracia k environmentálnym nárekom, v ktorých sa speváci bezo slov nezaobídu. V skladbe „She’s All We Have“ navyše zaznie aj úzkostný klavír.
„Byť spevákom v našej komunite je povolanie. Znamená to byť oveľa menej hudobníkom mať veľa povinností, aby ste vždy boli tam, kde je potrebná pomoc. Obradné piesne sa pod vedením starších učíme veľa rokov a zvlášť tie špecifické, určené na svadby alebo pohreby“.
Podstatu spevu vysvetlil aj Joe Rainey, ktorý väčšinu života strávil nielen ako priamy účastník obradov pow wow, pretože roky ich tiež zaznamenáva a z jeho zbierky vzišlo mnoho základov sugestívnych skladieb.
Trio Bizhiki na albume „Unbound“ poukazuje na spätosť indiánskych národov s prírodou, pripomína ale aj odvrátenú stranu. Skladbu „Medicine River“ napísal Joe Rainey po sérii tornád a hurikánov, výsledku hnevu matky prírody, keď veľa ľudí prišlo o strechu nad hlavou, alebo boli vysídlení, čo v prípade jeho národa znamenalo prísť o svoje odveké územie, na ktorom žili dávno pred vznikom Spojených štátov a tiež o jedinečnú kultúru s ním spojenú. Preto trojica album doplnila o videoklipy nenápadne zoznamujúce poslucháčov s bežným životom národa Ojibwejov.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Bizhiki)
