Cesta za koreňmi blues skončila pre medzinárodnú skupinu Bokanté doslova kulinársky: na treťom albume „History“ jej z toho vraj vyšla kreolská polievka gumbo s korením zo všetkých miest, kde blues žilo; predovšetkým v západnej Afrike a Sahele.
Pôvodne jednoduchý cieľ robiť hlavne dobrú hudbu, nabúrala skupine neistota súčasného sveta, akcelerovaná hnutím Black Lives Matter a #MeToo. A do ešte bojovejšej nálady potom autorku väčšiny textov, speváčku Maliku Tirolien z karibského ostrova Guadeloupe, uviedlo listovanie historickými knihami plnými schém, prezerania a zatajovania.
Vžitému názoru, že keď niekto vyhrá, rozhoduje o tom, ako k tomu došlo a čo bude nasledovať ďalej, čelí Malika presvedčeniam, že história je síce mrcha, už je ale načase počúvať aj porazených, ktorí sa v príbehoch rozprávaných z pohľadu víťazov nedostali dlho k slovu. „Poďme sa všetci spojiť. Nie zajtra alebo niekedy, ale hneď teraz,“ počujeme od nej v skladbe „Iliminé“ orámovanej bubeníckym štýlom „Gwo ka“ z Guadeloupe.
Líder skupiny Michael League sa zase snaží všetko uviesť na pravú mieru, prečo úderné riffy namiesto na gitaru hrá na lutne oud, ngoni a guimbri, teda na nástroje jeho americkému pôvodu vzdialené. Podobne ako rytmy západoafrických griotov a marockých Gnawov. Pripomeňme, že na nich stojí aj štýl predchádzajúcich albumov multižánrovej kapely, do ktorého zahrňme aj funky, soul a zeppelinovský rock.
Vypätá situácia okolo kultúrnych apropriácií Michaela vybudila k obšírnejšiemu nasledujúcemu vysvetleniu:
„Podľa môjho názoru je takmer nemožné byť hudobníkom a nekradnúť. Za najlepší spôsob, ako úctivo prevziať cudzie tradície je zoznámiť sa s nimi a urobiť si domácu úlohu z ich histórie. Najdôležitejšou súčasťou procesu krádeže však je, že ju spracujete pre vás jedinečným spôsobom, až sa pritom cítite autenticky a naozaj.“
A vlastne nemusel nič vysvetľovať, práve on je ten posledný, kto by sa púšťal do lacných vpádov na cudzie územie, kam chodia predovšetkým tvorcovia povrchných hudobných fúzií. Že mu to nie je vlastné, nedávno potvrdil empatickou produkciou albumov preslávenej peruánskej speváčky Susany Baca alebo portugalskej hviezdy fado Gisely João.
Mali by ste tiež vedieť, že Michael založil, vedie a basgitarou poháňa aj skupinu Snarky Puppy, preslávenú zmesou jazzu, funky a r&b. Hrá v nej početná zostava hudobníkov zahŕňajúca dychovú sekciu a niekoľko hráčov na klávesové nástroje. Zatiaľ čo Snarky pravidelne vydávajú úspešné, Grammy ocenené albumy a jazdia na koncertné turné, Bokanté podľa Michaela pripomínajú hibernujúceho medveďa, ktorý občas vylezie z nory, nájde si niečo na jedenie a ide zase spať. Veď od debutu „Strange Circles“ z roku 2017 je „History“ ich iba tretím albumom.
Je za tým samozrejme pracovné vyťaženie členov skupiny a vlastná kariéra speváčky Maliky Tirolien, vedúca k tomu, že väčšina skladieb, ktoré spolu na album s Michaelom zložili, vznikla počas covidu na diaľku. Až potom muzikanti dorazili do malej dedinky neďaleko Barcelony, kde Michael dnes žije, a formou jamovania za pár dní album natočili.
Kúzlo jeho bezprostredného účinku spočíva v rozhodnutí Maliky a Michaela nechať skladby zámerne v surovej podobe a na ich dokončenie vyzvať zostávajúcich členov na mieste bez toho, aby z nich dopredu poznali jedinú notu. To bola hlavne voda na mlyn pre štvorčlennú rytmickú úderku hrajúcu na najrôznejšie bubny a perkusie zo západnej Afriky a Maroka. Všetci sa na seba pritom dokázali naladiť spôsobom, že ani nestačíme vnímať preskoky od hutných groovov k lyrickejším polohám, v ktorých dominuje v kreolčine spievajúca Malika a lap steel gitara Roosevelta Colliera.
Skladba „Tandé“ s guimbri a bubnami djembé sa vracia do černošskej histórie. Pripomína veľké osobnosti, ktoré sa snažili svetu oznámiť, čo sa deje, ale nikto im nevenoval pozornosť. „Hovorím a hovorím, ale vy ma nepočujete. Možno preto musím kričať. A tak kričím a kričím,“ spieva Malika.
Jiří Moravčík (preklad: NMR, foto: York Tillyer, press)
