Zatiaľ čo španielsky hovoriaca časť Južnej Ameriky je rozdrobená do 9 krajín, na portugalskú koloniálnu ríšu nadväzuje štát jediný, pokrývajúci asi polovicu subkontinentu. V poslednom polstoročí sa Brazília navyše stala hudobnou superveľmocou, ktorej nie je ľahké konkurovať.
V čase, keď na severnej pologuli búrali bežné hudobné zvyklosti Beatles a Rolling Stones, vznikol podobný kultúrny fenomén aj v Brazílii. Hnutie zvané Tropicália spájali elektrické gitary, surrealistické texty, brazílske rytmy a africké bubny, zasahovalo do módy, životného štýlu a spôsobu myslenia. Zatiaľ čo Angličania mali Pink Floyd, brazílsku psychedelickú revolúciu viedli Os Mutantes, v preklade Mutanti.
História hnutiu Tropicália nepriala
V roku, keď vydali Rolling Stones v Anglicku svoj prvý album, sa v Brazílii dostala k moci vojenská chunta. Plukovníci správne pochopili, že Tropicália je výzvou k odmietaniu autorít a brazílska mládež sa mení na neslušných hippies. V roku 1969 nechal vojenský režim zatknúť dve hlavné osobnosti – spevákov Gilberta Gila a Caetana Velosa. „Šli po mne preto, lebo som bol odlišný, odvážny a teda nebezpečný,“ hovorí Gil, ktorý sa neskôr stal ministrom kultúry. Bolo to už v čase, keď sa do Brazílie vrátila demokracia.
Gil a Veloso boli zo žalára prepustení do domáceho väzenia a neskôr vyhostení: agenti ich eskortovali k lietadlu, ktoré smerovalo do Lisabonu. V Portugalsku vtedy vládla diktatúra, a tak sa hudobníci presunuli do Paríža, ktorý sa práve spamätával zo študentských búrok a napokon skončili v Londýne. „Londýn bol pokojný, stabilný a neprekonateľne módny. Mesto s neznesiteľnou klímou bolo najrozumnejšou voľbou pre exil, “ spomína Veloso.
V oblasti fantázie sú dodnes umelci z Brazílie neprekonatelní.
Na dosah majú indiánske šamanské praktiky, v dobrej pamäti zostali provokatívne intelektuálne smery. Tak napríklad, básnik Oswald de Andrade napísal už roku 1928 jasnozrivý manifest „umeleckého kanibalizmu“ o odbúraní hraníc medzi kultúrami a spochybňovaním európskych hodnôt.
Hudobná metropola Brazílie bola pre väčšiu časť 20. storočia v Rio de Janeiro: keď začalo rozhlasové vysielanie, boli to tamojšie štýly, ktoré ovplyvnili vkus v ostatných regiónoch. Dominantný vplyv Ria kulminoval v ére bossa novy. Ta vznikla koncom 50. rokov, teda tesne pred nástupom Beatles. Jej inšpiráciou bola samba, rytmus karnevalu, ktorý bossa novu obohatil o sladkú melódiu a stal sa tak inšpiráciou pre amerických jazzmanov. Texty vtedajších hitov sú prešpikované plážami a inými reáliami, letisko v Rio de Janeiro dnes nesie meno velikána bossa novy, skladateľa Antonia Carlose Jobima. Odborníci často uvádzajú, že bossa nova mala najlepšiu šancu stáť sa globálnym trendom, ak by je cestu neskrížili Beatles.
Historické stretnutie kultúr, v ktorých zvíťazil anglosaský prúd, brazílska hudobná invencia nezastavila, ale jej plody sú ľahšie dostupné.
Dvojnásobne to platí o regionálnych štýloch,vďaka ktorým má brazílska ponuka bezkonkurenčnú Pestrosť. Príkladom je hudobná revolúcia nazvaná manguebeat, brazílska obdoba hardcore punku. Jej centrom bolo v 90. rokoch prístav Recife, kľúčovú skupinu Na ‡ ço Zumbi viedol spevák Chico Science, ktorý v roku 1997 zomrel pri autonehode. K najkrajším brazílskym hybridom patrí tecno brega, v preklade „ukričané techno“, stupídne kolovrátkové rytmy a hrdzavé farby najlacnejších syntetizátorov. Štýl, ktorý deti milujú a rodičia nevidia, vznikol v severnej Brazílii v okolí ústia Amazonky.
Funkciu najplodnejšieho taviaceho kotlíku prevzalo Riu de Janeiro pred 30 rokmi mesto Sao Paulo, ktoré leží 400 km západnejšie.
Mestská aglomerácia funguje ako obrovský hudobný urýchľovač. Sao Paulo je najľudnatejším mestom južnej pologule, populácia prevyšuje Českú republiku: žije tu viac ako 12 miliónov ľudí. Národnostné menšiny tu tvoria kolosálne rozmery – necelý milión tvoria Japonci, takmer dva milióny sa hlásia k africkému pôvodu. Hrá sa tam elektronický pop, afrobeat i spirituály, ktoré sa od severoamerických podstatne líšia. Prepájajú totiž kresťanstvo s africkou duchovnosťou, duchovia čierneho kontinentu v nich preberajú úlohu katolíckych svätých.
V post-punkové ére tu vznikla silná alternatívna scéna, známa ako Vanguarda Paulistana, čiže Predvoj Sao Paula.
Vedúcou postavou postavou hnutia bol černošský spevák Itamar Assumpcao, ktorý po sebe po svojej predčasnej smrti zanechal dve dcéry, veľmi talentované speváčky a skladateľky Anelis a Serenu. Serena vo svojom 39-tich rokoch dostala rakovinu, ale na konci svojho života na šťastie dokončila vynikajúci album.
Veľkou hudobnou témou je v Brazílii afrobeat, žáner, pri ktorého zrode stál pred polstoročím nigerský saxofonista Fela Kuti. Brazília disponuje silnou černošskou populáciou, čoho dôsledkom je, že afrobeat hrá veľa špičkových skupín, k najlepším patrí Bixiga 70 a Höröya, celkovo 12 členný orchester, ktorý tvoria Brazílčania spoločne s Afričanmi zo Senegalu a Guinei. Sledujte letné európske festivaly, Bixiga i Anelis Assumpcao vystúpili na Womexe a majú tak dobrú šancu na európske turné.
Brazílska hudobná ponuka láme všetky rekordy, množstvo kvalitných albumov je k dispozícii na stiahnutie zadarmo, len je treba nájsť tie správne cesty.
Tou najľajšou je YouTube, kde nájdete celý rad štúdiových albumov. Podľa sedliackeho rozumu teda stačí zadať „Full Album“ alebo „Album Completo“. Druhou cestou sú domáce weby umelcov, kde môžete celý album stiahnuť úplne zadarmo alebo výmenou za facebookový „like“ príklad: www.karinabuhr.com.br, www.marianadegani.com. Nezabudnite, že tieto ponuky bývajú časovo obmedzené, čo bolo včera zadarmo, môže byť zajtra spoplatnené.
Petr Dorůžka www.doruzka.com
