Britský skladateľ, producent a politický aktivista Brian Eno bol počas svojej kariéry väčšinou hudobne i myšlienkovo vopred. Od glam rocku v sedemdesiatych rokoch prešiel k ambientným experimentom a potom k hudbe, ktorá si žije vlastným životom. O čom je jeho nový album „Foreverandevernomore“?
Stručne by sa dalo zhrnúť, že Enov album, s poradovým číslom 22, je emocionálnym rozjímaním o environmentálnej katastrofe. Jeho vlniace sa zvukové plochy sú plné túžby, úžasu i smútku.
Na vzniku albumu „Foreverandevernomore“ sa podieľali Enov brat Roger, gitarista Leo Abrahams, elektronický mág Jon Hopkins, softvérový dizajnér a elektronický hudobník Peter Chilvers, írska speváčka Clodagh Simonds a rodinní príslušníci Cecily a Darla Eno.
Nahrávky definuje viac vrstiev syntetizovaných zvukov, ktoré sú zaznamenané akoby v malátnom, stále sa meniacom stave pozastavenej animácie. Enov hlas má teplé, niekedy až neformálne zafarbenie.
O tomto diele sa hovorí, že je prvé vokálne od albumu „Another Day on Earth“ z roku 2005, čo je trochu zavádzajúce. Spev nie je priamo melodický; tvorí len ďalšiu vrstvu v celkovom zvukovom dizajne, ktorý je plný syntetizátorových zvukov, periodických zvratov a mihotavých tónov v pozadí. Nepočuť žiadne bicie, žiadne durové akordy ani refrény. Eno zvyčajne rozkladá verše po troch, pričom zakaždým mierne pozmení text.
Enov prejav pôsobí suverénne
V úvodnej skladbe „Who Gives a Thought“ na začiatku každej slohy recituje názov a následne pokladá rečnícke otázky. Z nahrávky cítiť, že jej melódia a text má navodiť akýsi meditatívny stav, ktorý je charaktiristický aj pre ďalšie skladby. Singel „We Let It In“, v ktorom počuť aj spev Enovej dcéry Darly, je v istom zmysle meditatívny klenot.
Skladba „There Were Bells“ bola skomponovaná pre podujatie v aténskej Akropole, ktoré sa uskutočnilo v minulom roku. Jeho premiéra sa napokon konala počas horúceho dňa, kedy sa teplota vyšplhala na 45 stupňov celzia.
Eno na túto udalosť spomína: „Myslel som si, že som v rodisku modernej civilizácie, pravdepodobne som ale stal svedkom jej konca. Jedinou nádejou na záchranu našej planéty je, ak z nej začneme mať iné pocity.“
Tento album pôsobí osobne, intímne a naliehavo, a preto by nemal ostať bez povšimnutia.
NMR (photo: press Brian Eno)
