BRIGITTE CALLS ME BABY: NOSTALGIA, OBAVY I NÁDEJ

Hudba skupiny Brigitte Calls Me Baby prepája žánre viacerých období. Jej debutový album „The Future Is Our Way Out“ je vkusnou konvergenciou sofistikovanosti a úprimnosti.


Z času na čas sa na scéne objaví skupina hrajúci nostalgický gitarový pop, ktorý je uveriteľný. Hybnou silou chicagskej skupiny Brigitte Calls Me Baby je najmä spevák Wes Leavins. V tomto prípade vôbec nevadí, že sú jeho piesne inšpirované minulosťou, pretože prinášajú aj nové výzvy.

Na obale albumu „The Future Is Our Way Out“ evokujúcom „noir“ filmy sa tento frontman opiera o reflektor a jeho vyčesané vlasy pripomínajú duchov dávno zosnulých hviezd. Svojou hudbou sa snaží preklenúť priepasť medzi 50. a 60. rokmi minulého storočia a súčasnosťou. Tvrdí, že kapela a jej skladby sú výsledkom vplyvov ďaleko za hranicami hudby.

Počas svojej menej ako dvojročnej kariéry sa Leavins stihol prihlásiť k odkazu osobností ako Marlon Brando, Brigitte Bardot a ďalších hudobných velikánov, ktorých našiel v zbierke platní svojich predkov. Nám jeho prejav najviac pripomína Morrisseyho a miestami aj Elvisa Presleyho.

Naše piesne sú o nádeji, že by mohlo existovať niečo za hranicou smrti, cesta von zo všetkého toho neporiadku a smútku, ktorý nás v živote sužuje.“


Skúmanie moderných neuróz

Už z titulnej skladby albumu je zrejmé, že sa kapele darí nadväzovať na viaceré hudobné etapy a zároveň im pridávať vlastnú pečať. Nad gitarovou linkou v štýle Roya Orbisona Leavins extravagantne básni, pričom je stredobodom drámy.

„Keby bol život viac láskavý, potom by mi nevadilo, že žijem.“

Nedávno Leavins povedal: „Veľa našich piesní sa zameriava na témy, o ktorých sa v rockovej hudbe veľa nehovorí. Je príjemné vidieť, že tieto texty rezonujú s ostatnými. Chcem nájsť jednotu so skupinou ľudí, ktorá cíti to isté ako ja. Dúfame, že si ako skupina nájdeme vlastnú dlhovekosť, ktorá prekoná čas.“

Teplo a familiárnosť

Skôr zverejnený singel „Eddie My Love“ je presiaknutý túžbou, „Impressively Average“ má v sebe naliehavý gitarový náboj typu The Vaccines alebo The Strokes, zatiaľ čo temnejší synth-pop ‚We Were Never Alone‘ evokuje zádumčivú mystiku novoromantikov. Napriek zastrešujúcej nostalgii nové skladby miestami prekvapujú nečakanými nápadmi.

Album „The Future Is Our Way Out“ bol čiastočne nahraný v legendárnom štúdiu RCA štúdiu A v Nashville s deväťnásobným držiteľom Grammy, producentom Daveom Cobbom. Niektoré piesne si Leavins a jeho spoluhráči produkovali sami.

Poetické meditácie o túžbe, úzkosti a zložitosti pominuteľnosti skupiny Brigitte Calls Me Baby vám predstavíme v rubrike „Album týždňa“ v našom online vysielaní, ktoré si môžete naladiť na platforme Mixcloud.

NMR (foto: press Brigitte Calls Me Baby)