COLDPLAY – A HEAD FULL OF DREAMS (PARLOPHONE 2015)
Britská kapela Coldplay je už na hudobnej scéne vyše pätnástich rokov a za ten čas sa z nezávislej gitarovej muziky dostala až do sféry nefalšovaného mainstreamu. Tomu presne zodpovedá aj ich najnovší album A Head Full of Dreams. Kedysi to bola schopnosť vymyslieť chytľavú melancholickú pesničku, ktorú si pospevovala stále zväčšujúca sa fanúšikovská základňa. Debutová platňa Parachutes stihla ešte koncom deväťdesiatych rokov zabrnkať na citlivú strunu poslucháčom, obľubujúcim zasnívané melódie.
Dnes je všetko inak. Coldplay sa už akoby nemali kam posunúť, no bohužiaľ to aj počuť. Jedenástim novým skladbám chýba výraznejší nápad a pri počúvaní zväčša dominuje sklamanie, že už to nie je, čo bývalo. Balada Everglow patrí k lepším piesňam, pretože lídrovi Chrisovi Martinovi stále svedčí tklivá podoba jeho hudobného prejavu, určite oveľa viac, než veľkolepo sa tváriace „štadiónové hitovky“, ktorými je album posiaty. Vlastne, ani slovo hitovka v tomto prípade nesedí, keďže ide o pesničky pre komerčné rádiá, ktorým chýba všetko to, čo Coldplay v minulosti symbolizovali. Banalita prekonala všetky hranice a až na niekoľko málo výnimiek nejde o skladby, ku ktorým by ste sa z nejakého dôvodu niekedy chceli vrátiť…
Matej Lauko
