Delgres - 4 AM (PIAS Recordings, 2021)
Francúzske trio Delgres hrá zmes delta blues, kreolskej a karibskej hudby, neworleánskeho jazzu a garážového rocku. Jeho druhý album „4:00 AM“ je dojímavou reakciou na vynútenú migráciu.
Delgres na novom albume vzdávajú poctu bezmenným hrdinom z prvej línie, ktorí o štvrtej hodine ráno vstávajú do práce, aby sa planéta neprestala točiť. Proletársku agitáciu ale nečakajte: reč je hlavne o modernom otrokárstve, rasizme, emigrácii a presvedčení, že blues nemusí byť za každú cenu smutná hudba.
Zhodou okolností väčšina z hrdinov patrí do šedej zóny nie „úplných občanov“.
Rannými vtákmi sa nestali dobrovoľne: prisťahovalcom z Karibiku alebo Afriky jednoducho nič iné nezostáva. Podobne na tom boli aj rodičia spievajúceho gitaristu Pascala Danaëho, ktorí do Paríža dorazili v šesťdesiatych rokoch z Guadeloupe, ostrovov v Karibskom mori, patriacich medzi francúzske zámorské departementy.
Čo o Delgrés vieme z minulosti?
Že sú traja, žijú v Paríži, hrajú hudbu z Guadeloupe na bluesrockový spôsob prešpikovanú Karibikom, spievajú v kreolčine a na súčasnosť nazerajú optikou revolučnej histórie. Nehrozí, že by ubrali zo svojho hnevu a presvedčenia: byť tu pre tých, ktorí nemôžu hovoriť.
Na debutovom albume „Mo Jodi“ (Dnes nezomrieme) sa v roku 2018 venovali zabudnutému kreolskému vojenskému veliteľovi Louisovi Delgrésovi. Keď Napoleon v roku 1802 na ostrove obnovil otroctvo, Delgrés rozpútal povstanie namiesto toho, aby sa vzdal beznádejne veľkej armádnej presile. Radšej sa s tromi stovkami spolubojovníkmi vyhodil v muničnom sklade do povetria. Názov tria teda nie je nutné vysvetľovať.
Spevák a skladateľ Pascal Danaë má životopis dlhý ako libreto.
V minulosti spolupracoval s Petrom Gabrielom, Youssou N’Dourom, Laurentom Voulzym, Gilberto Gilom, skupinou Rivière Noire, speváčkami Neneh Cherry a Ayo.
Surovú elektrickú gitaru, ktorú v Delgres strieda s rezofonickou, sprevádza drsné búšenie bubnov Baptistu Brondyho a mohutný fukot suzafónu, zvoleného namiesto basgitary z lásky k neworleánskym kapelám a z radosti, ako Rafgee dokáže súčasne melodicky hrať aj pochodovať.
„Náš prvý album bol spojený s bojom Louisa Delgrésa za slobodu. Teraz je čas na ľudí, ktorí v snahe zabezpečiť rodinám lepší život, riskujú svoje životy. V novom domove väčšinou zistia, že ich čaká podradná práca a rasizmus,“ vysvetlil Pascal. Podľa neho ale majú idioti akúkoľvek farbu pokožky a novú životnú situáciu možno riešiť dvoma spôsobmi: sťažovať si, určiť si osud obete, alebo naopak pochytiť pomyselne býka poriadne za rohy a vydať sa ako bojovník vpred.
Z narastajúcej chudoby Guadeloupe neobviňuje trio Francúzsko prvýkrát a vôbec nie s nevďakom.
Len by vraj pri tom nemuseli asistovať politici, ktorí si nevidia na špičku nosa. O tom je ironická skladba „Ban Mwen On Chanson (Give me a song): „Keď mi dáte svoju dušu, premením ju v zlato. Hlavne mi dajte svoj hlas.“
Delgres ponúkajú fascinujúcu rockovú hudbu, ktorá je možno poslednou etapou plodného procesu kreolskej identity, v ktorej filozof Édouard Glissant veril v prísľub nového, menej barbarského a bratského sveta.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Delgres)
