C Duncan - The Midnight Sun (Fat Cat Records, 2016)
Nič sa nedá robiť, tak to vychádza. Keď sa v posledných rokoch objaví nejaký nový dobrý hudobník v Británii, čo je čoraz väčšia zriedkavosť, málokedy je anglický. Tento je škótsky, z Glasgowa, 27-ročný C Duncan (Christopher Duncan). Žiadny strach, nezvalí sa na vás lavína rachotu. C Duncan hrá lahodný lo-fi-indie-dream-pop-folk s prvkami klasickej hudby. Ako to už dnes býva, každá nová hudobná tvorba pripomína nejakú hudbu z minulosti, alebo prinajmenšom niečo z nej, nejaké pasáže. (Pravdepodobne je to prirodzený jav. Daň za rýchle zmeny v hudbe? Za priveľké množstvo hudby?). C Duncan tiež všelikoho pripomína – The Pale Fountains, 10cc, The Alan Parsons Project, The Beach Boys. Stačí letmé vypočutie skladieb z jeho debutového albumu Architect a hneď jasne počuť, že je talentovaný, hudobne vzdelaný. Pochádza z hudobníckej rodiny. Absolvoval Kráľovské konzervatórium v Glasgowe. Už počas štúdia na konzervatóriu hrali jeho skladby rôzne skupiny v Británii. Nahráva pre label Fat 
Cat Records, čo samo za seba hovorí, že to s ním nie je len tak – „mírnix-týrnix“. Veď pre Fat Cat nahrávali Sigur Rós, Animal Collective, Hauschka a hromada ďalších zaujímavých tvorcov. Podobne ako album album Architect(2015), tak i jeho novinka The Midnight Sun vznikala v spálni, čo svedčí o správne orientovanej koncentrácii, pohoda spálne spraví svoje. Každý hudobný nástroj bol nahrávaný jednotlivo. Vyžaruje z toho estetika symfonickej klasickej hudby, psychedélie a sunshine popu éry sixties, počuť sólový i zborový spev, chvíľami pastorálny. Hudobní fajnšmekri a kritici väčšinou na to reagujú štedrým počtom hviezdičiek. My sa pridávame. Je to zvláštna doba, v ktorej teraz žijeme. Na jednej strane vzniká taká primitívna hudba, aká nikdy v minulosti na svete neexistovala, na druhej strane vzniká hudba priam nadpozemsky krásna, z ktorej cítiť inteligenciu jej tvorcov, hodnú doby letov do vesmíru.
Miroslav Potoček a Róbert Gregor
