Carlinhos Brown – Semelhantes (Candyall Music 2017)
Ak v určitej hudbe prevláda to, čo mnohí nazývajú duch, lepšie ju pochopíme, keď pochopíme aj jej ducha. Hudba všestranného umelca, brazílskeho speváka, skladateľa, aranžéra, producenta, multiinštrumentalistu (predovšetkým hráča na rôzne druhy bicích nástrojov), výtvarníka, kultúrneho i sociálneho aktivistu známeho pod pseudonymom Carlinhos Brown, je predchnutá duchom brazílskych karnevalov, obzvlášť karnevalov jeho rodného mesta Salvador de Bahia, kedysi hlavného mesta Brazílie, známeho ako koloniálna metropola s veľkým trhom otrokov. Toto mesto má špecifiká, ktoré vplývajú aj na jeho hudbu. Oddávna sa v ňom stretávali a prelínali európske, africké a indiánske kultúry. Stalo sa jedným z centier africko-brazílskej kultúry.
Carlinhos Brown je vodcom hnutia obrody tejto kultúry, priam nadľudsky aktívny nielen v hudobnej sfére, ale aj sociálnej, dobročinnej a všeobecne umeleckej. Vytvoril hudobnú syntézu brazílskych rytmov s medzinárodnou pop hudbou. V súčasnosti patrí k najobľúbenejším a najuznávanejším brazílskym umelcom na svete, predovšetkým v Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku. Je držiteľom veľkého množstva ocenení, sú medzi nimi ceny Grammy, APCA (cena umeleckých kritikov), UNESCO, OSN, ceny za organizáciu karnevalov, za sociálne aktivity, za najlepší karnevalový kostým, výtvarné diela, koncerty, festivaly. Prežil chudobné detstvo neďaleko biednej štvrte (favely) Candeal Pequeno. V jej okolí však rástlo toľko ovocných stromov, že dieťa bolo hladné iba vtedy, keď nedokázalo vyliezť na strom. Preto boli Carlinhovi blízke sociálne problémy. Vytvoril projekty a hudobné skupiny, ktoré pomohli zlepšiť život chudobných detí. S pomocou jeho rúk bolo skonštruovaných viac ako 5000 rozličných bicích nástrojov s ktorými chudobné brazílske deti vystupovali na rôznych kultúrnych podujatiach doma i vo svete. V jeho koncertnej súprave bubnov a perkusií občas vidno nevídané objekty.
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia založil svetovo úspešnú 120 člennú skupinu Timbalada. Niektoré z jej finančných výnosov smerovali na renováciu ulíc, ciest, domov. Carlinhos založil aj hudobnú školu Pracatumi múzeum rytmu. Okrem toho spustil do prevádzky aj jeho vlastný „label“ Candyall Records. Popri tom všetkom ešte stíhal aj maľovať obrazy a usporadúvať výstavy. Ovláda rôzne tajomstvá bubnov a bubnovania. Prijal prezývku Carlinhos Brown. „Nepochádza od Jamesa Browna, ako si mnohí ľudia myslia,“ hovorí. „Bola inšpirovaná mužom menom Henry Box Brown, černochom, ktorý utiekol z otroctva schovaný v debni. (Henry bol v 19. storočí otrok vo Virgínii. Po úteku z otroctva sa presťahoval do Anglicka. Stal sa kúzelníkom a „showmanom“).
Viac ako 200 Carlinhových skladieb nahrali mnohí veľkí brazílski hudobníci i skupiny. V roku 1996 mu vyšiel prvý sólový album s názvom Alfagamabetizado, doteraz najlepší v jeho kariére. ( V tom čase sme ho uvádzali vo vysielaní Rádia Ragtime). Obsahoval nádhernú skladbu Covered Saints. A nemožno nespomenúť jeho účasť v „supergroup“ Tribalistas.
No nezažil iba úspechy. V roku 2001 ho publikum na festivale Rock in Rio doslova zahádzalo fľašami a pohármi. Niektorí očití svedkovia tvrdia, že to nebolo kvôli hudbe. Polievacie autá začali striekať pre veľké teplo prúdy vody na návštevníkov. Carlinhos začal kričať aby prestali, no niektorí to nesprávne pochopili a počastovali ho pohármi s ich obsahom, sprevádzaným pokrikom: “Tu máš vodu!“. Strhla sa masová hystéria hádzania pohárov. Potom oznámil slovami „Pre tých, ktorí majú radi rock – hovädzí dobytok“, že zaspieva pieseň Segue o Seco“. (Obsahuje časť o dobytku). Čím dav ešte viac rozzúril. Napriek tomu z celej situácie vyšiel víťazne. Médiá sa priklonili na jeho stranu, odsúdili fanúšikov rocku ako netolerantných a násilných. Carlinhos získal medzinárodnú reputáciu, keď im odkázal: “Vy, ktorí máte radi rock, sa máte veľa čo učiť o živote, učiť sa rešpektovať ľudskú bytosť, hovoriť násiliu – nie!“. A potom pripomenul, že je spoluautorom Ratamahatta, jednej z najúspešnejších skladieb brazílskej metalovej skupiny Sepultura, v ktorej aj hrá a spieva. Jeho víťazstvo napokon potvrdilo ďalšie pozvanie na festival Rock in Rio v roku 2015.
Práve mu vyšiel nový album s názvom Semelhantes (Podobný). V mnohom pripomína jeho slávny debut Alfagamabetizado, predovšetkým tým, čo je pre Carlinha typické – hudobnou pestrosťou a pozitivizmom. Možno je trošku napáchnutý mainstreamom, no je to mainstream typu Petra Gabriela alebo Stinga. Nenájdete na ňom dve výrazne podobné piesne, každá je iná, čo však môže byť aj nevýhodou z pohľadu vnímania poslucháčov zameraných na jeden žáner. Avšak o dobré skladby nie je núdza. Derivado Petrolífero je rocková, živá, unášajúca, zároveň trošku funky, funk, ešte rockovejšia Carreirinha je dravá, Africanitta so spevom populárnej brazílskej speváčky Anittyevokuje Michaela Jacksona, Paladar s prispením spevu Clary Buarque a recitáciou Jorge Drexlera potvrdzuje, že Carlinhos dokáže skomponovať aj pomalú, príťažlivú baladu, no pravý pozitivistický Carlinhos sa prejavil v piesniBeijo de Língua, utešenej, letnej, s jemným nádychom samba-reggae, začínajúcej zvukom surfovej gitary a hvízdaním, v piesni o ulici, karnevale, radosti, láske, reggae a jazýčkových bozkoch. No … Hádžte na neho za to poháre. A keď už, tak prinajmenšom plné drobných.
Miroslav Potoček (foto: archív)
