Santana – Africa Speaks (Concord Records)
Stačí vysloviť meno Carlos Santana a na celý deň máte postarané, čo vám bude znieť v hlave: nezameniteľná gitara s melódiami píšucimi dejiny rocku.
Je tak trochu symbolické, že nový album „Africa Speaks“ vydáva Santana pri príležitosti päťdesiateho výročia svojho debutu a legendárneho Woodstocku. Vracia sa s ním k rytmickému zdroju: do Afriky. Na cestu zobral speváčky Buika a Lauru Mvula, spoliehajúc na producenta Ricka Rubina. Viac nádhery sme si snáď už ani priať nemohli.
Aby bolo jasné: sedemdesiatjedenročný Mexičan nenahrával v Afrike, ani odtiaľ do štúdia nepovolal ktoréhokoľvek z virtuóznych muzikantov, len si od afrických autorov vypožičal niektoré skladby a previedol ich do santanovskej afro-latiny.
„Každý si pamätá, že mojou prvou vášňou je od začiatku africká hudba,“ pripomína Santana vysvetlujúci vzťah ku kontinentu predovšetkým v rytmickej smršti a textoch odspievaných expresívnym hlasom Conchy Buika, úžasnej španielskej speváčky pôvodom z Rovníkovej Guiney, druhej hviezdy albumu.
A ak sa Santana vtipne prirovnáva k mexickému vtákopyskovi, u Buiky myslíme na chameleóna zafarbeného do jazzu, flamenca, soulu, funky alebo mexických piesní rancheras. A viete čo je neuveriteľné? Že si Santana Buiku vyhľadal pri surfovaní na internete: berme to ako dôkaz nemožnosti utiecť pred zafajčeným osudovým hlasom kontroverznej bisexuálky. Unesený Santana ju potom nechal napísať väčšinu textov. A v milostnej skladbe „Los Invisibles“ prepadol vyznaniu o láske k dievčaťu, ktorej matka nepraje: „Mária neplač, si dievča, ktoré milujem.“
Brilantná britská soulová speváčka a klaviristka Laura Mvula (po rodičoch karibského pôvodu) zase vždy spievala o tom, že sa nikdy nestane tým, čo by sme od nej chceli.
Šamanské bubnovanie Carlosa Santanu
A takto je to s celým albumom: snáď z každej skladby vám spadne sánka. Z nekompromisnej gitarovej energie, tanečného uvoľnenia a emotívneho zážitku, kedy cítite, že chýba len kúsok a ďalej už nikto z nás nesmie. Keď doznie „Candombe Cumbele“ (od nigérijského afrofunkera Easy Kabak Browna), ste si tým úplne istí: „Snažil som sa prepojiť metafyzično s realitou, bez strachu zoslať na ľudí čarovné kúzlo.“ Toľko afrického, doslova šamanského bubnovania sme na nahrávkach Carlosa Santanu navyše ešte nikdy nepočuli.
„Album je o božskom rituále, či už máme na mysli Štedrý deň alebo Kristovu krv obetovanú za hriechy sveta, čo môže byť tiež voodoo na Haiti alebo kdekoľvek v Afrike,“ povedal Santana a skladbu „Breaking Down The Door“ mienil do značnej miery ako poctu calypso piesni „Abatina“, skupine Kobo Town a speváčke Calypso Rose, ktorá ju s autorom Manu Chaom preslávila.
Nič tým nenaznačuje, pokiaľ ale americký producent Rick Rubin kedysi pridal k legende Johnnyho Casha albumom American Recordings posledný diel nesmrteľnosti a nedostihnuteľný countryman nás tým pádom opustil s pocitom dokonaného diela, u Santanu sa dopracujeme k rovnakému pocitu: nie že by sa chystal za Cashom, tento odvážny album ale asi už ťažko niekedy prekoná. Santana nerobí žiadne ústupky mainstreamu, vlastne ide totálne proti nemu. Buika surovo spieva španielsky a jorubsky a Santanova manželka Cindy Blackman predvádza festival neuveriteľne zložitých polyrytmov a spochybňuje všetko, čo si predstavujeme pod funky bubnovaním. V skladbe „Los Invisibles“ dokonca povoláva do zbrane hypnotické severoafrické rytmy strihnuté štýlom bhangra a vztyčuje vlajku nezabudnuteľnému alžírskému rockerovi Rachid Tahovi, ktorého skladbou „Barra Barra“ sa Santana nechal inšpirovať.
Santana sa nebojí vypaľovať takmer hardrockové riffy a jeho blues sa často odvíja od psychedelických afrických gitaristov, netušiacich v sedemdesiatych rokoch o akýchkoľvek pravidlách ako by mala znieť gitara, takže z nej intuitívne dolovali zvuky strašiace ako „bubáci“. Rovnako ako dnes Santana.
Halloween bez cukríkov
Rockoví titani buď v láskavosti publika dožívajú a sú za to milovaní, alebo sami seba v nekonečných variáciách vykrádajú v domnení, že tým idú s dobou; to nie je prípad Carlosa Santanu, trblietajúceho chlapíka na vrchole umeleckých síl s duchom Woodstocku v srdci, ktorého stále potrebujeme. „Radosť je opakom strachu. A myslím, že CIA, FBI, Pentagon, Hollywood a ďalší len rozsievajú a predávajú strach. Je to ako každodenný Halloween, len bez cukríkov. Takže áno, tento album je dar, čo nám spadol z nebies a chceme rozdávať len radosť a nádej.“
Jiří Moravčik (foto: press Santana, Laura Mvula)
