Mara Aranda. Španielska speváčka, hudobníčka. Súvislosti s jej hudbou pôsobia tajomne. Španielsko má zaujímavú hudobnú kultúru. Pestrú, starú. K nám sa takmer nedostáva. S výnimkou klasickej vážnej hudby, občas flamenca, prípadne omrviniek rumby, aj to výlučne len z taniera francúzskych Gipsy Kings. Možno preto je u nás rozšírená predstava, že pôvodná španielska hudba je flamenco a to je všetko. Pritom španielska hudba má všetky súčasné moderné podoby a ešte čosi navyše – vlastnú tvár, španielsku, ktorá pamätá stredovek i starovek. V stredoveku výrazne ovplyvnila vývoj hudby v Európe. Vlastne skôr arabská, pretože Arabi (Mauri, Berberi) ovplyvnili kultúru Španielov. Hlavne v časoch Córdobského kalifátu (arabského), čo bol jeden z najvyspelejších štátnych útvarov v stredovekej Európe, rozprestierajúci sa na území južného Španielska. Prekvital vedou, filozofiou, umením. Vtedajší arabskí učenci boli predobrazom renesančných polyhistorov (akým bol Leonardo da Vinci). Napríklad legendárny hudobník, spevák, tanečník, rozprávač, šoumen, módny návrhár, vynálezca, astronóm, geograf, gastronóm, šachista, spisovateľ, básnik a poradca emira – Ziriab (aj Zyriab). Žil v rokoch 789 – 857, ešte pred vznikom kalifátu. Zdokonalil lutnu, ktorá sa potom začala používať v Európe a založil aj prvé konzervatórium v Európe. Bezplatné! Prístupné všetkým. Vyvinul spevácku techniku z ktorej neskôr vzniklo flamenco. Títo učenci sa teda zaoberali aj hudbou, zároveň aj alchýmiou. Či skôr naopak, lebo hudba bola súčasťou alchýmie, ako napokon celé umenie. Samotné slovo alchýmia má arabský pôvod v slove al-chímijá. V niektorých obdobiach a krajinách kresťanského sveta boli alchymisti prenasledovaní. Pokladali ich za čarodejníkov, služobníkov diabla. Prispeli k tomu obzvlášť podvodníci, ktorí tvrdili, že dokážu vyrobiť zlato. Preto alchymisti pracovali v utajení a o svojich objavoch mlčali. Dnes sú ich spisy predmetom skúmania. V mnohých sú totiž zaznamenané objavy ku ktorým sme ešte ani dnes nedospeli. Niektorí hľadači pokladov a starožitných vzácností sa špecializujú na vyhľadávanie takýchto spisov a neraz za ich predaj inkasujú veľké sumy peňazí. Jedného takéhoto hľadača som osobne spoznal. Bol to Rakúšan, ktorý tieto staré spisy predával zberateľom, vynálezcom, vedcom. V období nástupu modernej vedy boli presadzované tendencie zdegradovať alchýmiu na úroveň pavedy. Dnes už mnohí vedci uznávajú, že bola jej predchodkyňou a jej história je súčasťou výučby na niektorých vysokých školách. Skúste nahlas povedať, že hudobník je prinajmenšom čiastočne alchymista. Uvidíte, ako sa na vás pozrú. A to aj samotní hudobníci. Pritom tvorca hudby alchymista „je“ – zvukový, hudobný.
Človek neraz robí veci bez toho, aby tušil s čím majú súvislosti. Aj kuchár je tak trochu alchymista. O keramikovi ani nehovoriac. Ja, ako keramik, som si to začal uvedomovať pri vypaľovaní keramiky v peci. Mnohé glazúry menia farby podľa výšky teploty. Nepredvídané zázraky sa dejú hlavne ich miešaním. Neraz sa ma kolegovia pýtali: „Túto farbu a štruktúru si ako dosiahol?“ A i keď som si postup pri miešaní a vypaľovaní zapísal, znova sa mi už navlas ten istý výsledok dosiahnuť nepodarilo. Hotová alchýmia. Mara Aranda, je až po uši ponorená do tajomstiev hudby stredoveku. Už v roku 1990 založila vo Valencii prvú skupinu world music, orientovanú na stredovek. Neskôr, v roku 1998, spolu s Efrénom Lopézom zase neobyčajnú kapelu L´Ham De Foc. Efrénove hudobné začiatky boli na opačnom póle elektronickej hudby. Možno práve táto okolnosť spôsobila, že transponovanie nielen španielskej stredovekej hudby do dneška, ale i stredovekej hudby z celej oblasti stredozemného mora, dokázali L´Ham De Foc realizovať spôsobom pochopiteľným pre väčšinu dnešných poslucháčov hudby. Ich album Cor De Porc je krásnym hudobným zážitkom s príchuťou mystiky. V porovnaní s inými albumami hudby, ktoré nejakým spôsobom vychádzali zo stredoveku, pôsobí dôveryhodnejšie, presvedčivejšie. Mali by si ho vypočuť obzvlášť priaznivci i tvorcovia pagan metalu, viking metalu, folk metalu, ale i gothic rocku a akejkoľvek hudby spojenej s pojmom „medieval“. Mohol by byť veľkým zdrojom poučenia. Dôvod, prečo sú L´Ham De Foc širšej verejnosti neznámi, spočíva v tom, že sa pohybovali v kruhoch podobne orientovaných nezávislých tvorcov, ktorí stáli bokom od propagovaných súdobých trendov a vytvárali osobitú hudobnú scénu. Napríklad Taliani Elena Ledda, Luigi Cinque, Nemci Estampie, Španieli Miquel Gil, Ana Alcaide. Pritom ich albumy patria k tomu najkrajšiemu, čo vzniklo v posledných dvadsiatich rokoch v hudbe. Poslucháč pri ich počúvaní možno zistí, že staré archaické hudobné nástroje môžu mať úžasný zvuk. (Buzuki, lýra čierneho mora, lutna úd, maurská harfa, či rozličné stredoveké bicie nástroje). Záleží totiž na tom, kto na ne hrá, akým spôsobom, ako sú aranžované, nahrávané. Mara Aranda sa po rozpade skupiny L´Ham De Foc osamostatnila a vytvorila viacero vlastných projektov rozvíjajúcich jej štýl. Dva vyšli minulý rok: Mara Aranda & Solatge – Lo Testament a Al Andaluz Project – Salam. Čo vás na nich čaká? Pôsobivý, nezvyčajný spev a štýl v ktorom dominujú prvky hudby andalúzkej.
Miroslav Potoček
