Štáty rozhodujú o smerovaní svojho priemyslu v dlhodobých cykloch. Ak sa zohľadní tento fakt, je podľa BBC jasné, že zásadné rozhodnutia treba prijať do konca roku 2020.
Už dávnejší konsenzus klimatológov, že ak sa majú na Zemi zachovať podmienky umožňujúce život, treba prijať zásadné rozhodnutia počas najbližších dvanástich rokov, znel v tom čase nečakane apokalypticky. Podľa britskej BBC je to však ešte horšie, a medzi vedcami rastie konsenzus v tom, že na záchranu planéty máme v skutočnosti už len rok a pol. O potrebe prijať zásadné rozhodnutia na obmedzenie vypúšťania skleníkových plynov do konca roku 2020 hovorili pritom viacerí klimatológovia už pred niekoľkými rokmi, no v tom čase si mnohí mysleli, že zbytočne preháňajú.
„Klimatická matematika je brutálne jasná: Ak svet v najbližších rokoch nezačneme liečiť, do roku 2020 bude smrteľne zranený naším nezáujmom,“ pripomína BBC výrok Hansa Joachima Schellnhubera, riaditeľa Klimatologického inštitútu v nemeckom Postupime, ktorý odznel už v roku 2017. Hoci nám môže pripadať zbytočne apokalyptický, čoraz viac vedcov hovorí, že je to presne tak.
Pointa je podľa BBC v tom, že štáty nerozhodujú o smerovaní svojho priemyslu zo dňa na deň, ale vždy v dlhších viacročných cykloch, spravidla päť- a desaťročných. Kľúčové rozhodnutia, ktoré je potrebné urobiť na to, aby sa znížil objem oxidu uhličitého vypúšťaného do atmosféry celosvetovo o 45 percent do roku 2030 a zachovala sa tak šanca na to, že sa nám klimatické zmeny nevymknú spod kontroly a planéta sa stane neobývateľnou, je teda potrebné urobiť práve do konca roku 2020.
Momentálne sme podľa BBC na veľmi zlej ceste, a ak by kurz zostal nezmenený a neprišiel by rázny zásah do fungovania jednotlivých priemyselných odvetví, do konca tohto storočia by sa celosvetová teplota zvýšila o 3 stupne Celzia, a nie o 1,5 stupňa, čo je podľa vedcov hraničná hodnota, alebo takzvaný „bezpečnostný limit“, ktorého splnenie by malo znamenať, že sa na Zemi zachovajú klimatické podmienky umožňujúce naše prežitie.
Terajšie otepľovanie nemá za dvetisíc rokov paralelu
Rýchlosť a rozsah terajšieho globálneho otepľovania prekonáva akúkoľvek podobnú udalosť za posledných dvetisíc rokov, uvádzajú vedci.
Známe historické udalosti, ako napríklad Malá doba ľadová, sa nedajú porovnávať s mierou otepľovania, ktoré evidujeme počas posledného storočia. Podľa výskumu terajšia miera otepľovania je vyššia ako kedykoľvek v minulosti. Mnoho argumentov klimatických skeptikov je tak podľa vedcov už nadobro vyvrátených.
Keď vedci skúmali klimatickú históriu sveta za posledné storočia, vyvstalo pred nimi niekoľko kľúčových období. Prvým bolo Rímske teplé obdobie medzi rokmi 200 až 400 nášho letopočtu, počas ktorých bolo v Európe nezvyčajne teplé počasie, až po spomínanú Malú dobu ľadovú s poklesom teplôt, ktorá sa začala v 14. storočí. Tieto udalosti doteraz niektorí interpretovali ako dôkaz, že svet sa otepľoval a ochladzoval mnohokrát počas aj minulých storočí, v súvislosti s otepľovaním počas priemyselnej revolúcie, ktorého sme teraz svedkami, nie je dôvod sa znepokojovať.
Tri nové vedecké štúdie dokazujú, že tieto argumenty stoja na hlinených nohách. Vedecké tímy rekonštruovali klimatické podmienky za posledných dvetisíc rokov, pričom použili proxy dáta teplotných zmien, vrátane letokruhov stromov, koralov a sedimentov v jazerách. Zistili, že žiadna z týchto klimatických udalostí nemala globálny rozsah. Vedci uvádzajú, že napríklad Malá doba ľadová bola v Tichom oceáne najsilnejšia v 15. storočí, zatiaľ čo v Európe tomu tak bolo až v 17. storočí.
Akékoľvek dlhodobejšie teplotné maximá alebo minimá nenastali v jednom období na viac ako polovici zemegule. Stredoveké teplé obdobie medzi rokmi 950 až 1250 nášho letopočtu zaznamenalo výrazný nárast teplôt na 40 percentách zemského povrchu. Dnešné otepľovanie naopak zasahuje veľkú väčšinu sveta. „Zistili sme, že najteplejšie obdobie za posledné dve tisícročia nastalo počas 20. storočia na viac ako 98 percentách zemegule,“ uvádza sa v jednej zo štúdií. „To je silný dôkaz, že antropogénne (človekom spôsobené) globálne otepľovanie nie je iba neporovnateľné v zmysle absolútnych teplôt, ale tiež bezprecedentné v priestorovej konzistencii v kontexte posledných dvetisíc rokov.“
Vedci ďalej zistili, že pred modernou industriálnou érou mali najväčší vplyv na klímu sopky. Nezistili žiaden náznak toho, že by mali zmeny slnečného žiarenia dosah na globálne teploty. Súčasné zmeny klímy podľa vedcov výrazne presahujú prírodnú variabilitu.
„Z pomocných dát a tiež z našej rekonštrukcie vidíme, že intenzita otepľovania v nedávnej minulosti prekračuje hodnoty prirodzeného otepľovania, ktoré sme vypočítali – to je ďalší možný pohľad na mimoriadnu povahu súčasného otepľovania,“ uviedol doktor Raphael Neukom zo švajčiarskej University of Bern. Hoci vedci priamo neskúmali, či má najväčší vplyv na terajšie zmeny klímy človek, ich zistenia jasne naznačujú, že tomu tak je. „Nezameriavame sa na to, čo spôsobuje posledné otepľovanie, pretože to sa už robilo veľakrát a dôkazy vždy hovoria, že ide o antropogénnu príčinu,“ uzavrel doktor Neukom.
SITA (foto: archív)
