Nový album „Echo“ sa dá vyjadriť slovom krásny. To by sa však dalo povedať aj o tých predchádzajúcich. To je pravda, ale waleská harfistka Catrin Finchová a senegalský hráč na koru Seckou Keita tentoraz vytvorili nádheru ešte väčšieho kalibru. A nielen preto, že ich sprevádzal sláčikový zbor. Album navyše nesie aj českú stopu.
Už desať rokov prepájajú 47 strún klasickej harfy s 22 strunami západoafrickej kory, ktorá je svojím spôsobom tiež harfou. Spojenie sŕdc, myslí a túžby zahrať všetky tóny sveta. Catrin Finchovú, klasicky vzdelanú harfistku z Walesu a senegalského harfového griota Secku Keitu spojila náhoda. Virtuózovi Toumanimu Diabatemu zabránila vojna v Mali pricestovať do Európy až tesne pred koncertom, a tak Keita zasvätil harfistku do tajov kory. Nielen s vďakou sa po Diabatého odchode dali opäť dokopy a debut „Clychau Dibon“ preto dýchal niečím viac než len konvenčnou spoluprácou; zaslúžene sa stal jedným z albumov roka 2013 a mal tie najlepšie recenzie.
So vzácnym africkým vtákom dibonom úzko súvisí príslovie z kmeňa Mandinka
Nespia spolu, ale srdcom patria navždy k sebe. Počas svojho života sa totiž verný pár dibbónov na noc oddeľuje – samica a samec si ustielajú na inom strome. Ráno sa navzájom vyhľadávajú vydávaním jedinečných rytmických zvukov.
„Soar“, ako sa volá druhý album, bol venovaný návratu rybára na waleské pobrežie po 400 rokoch. Pár dravcov orlov krikľavých odlieta na svoje africké zimoviská aj oddelene, ale po návrate opäť hniezdia ako rodina.
Niet divu, že Catrin a Keitu to k sebe stále ťahá ako vtákov. Zvonia tak hlasno, ako to harfy dokážu, spoločne vydávajú vznešené, ale stále iskrivé melódie a v momente keď zaplnia priestor, kora preberá rytmické vedenie a ani v tých najlyrickejších pasážach nedáva šancu skĺznuť do protivného „new age“ alebo vysokého koncertného umenia.
Vynútené odlúčenie počas covidu vraj ťažko znášali
Catrin a jej rodina strávili odluku vo Walese a Seckou so svojou rodinou neopustil svoj domov v Birminghame v Spojenom kráľovstve, kde žije už niekoľko rokov. A práve v miestnom hoteli sa dvojica na jar minulého roka konečne stretla a z pretlaku emócií sa pustila do nahrávania nového albumu „Echo“, ktorý tematicky vyzdvihuje dôležitosť vzťahov, spomienok, priateľstva a samozrejme smrti.
Odohrali spolu stovky koncertov a strávili toľko času na cestách, že im nechýbali hudobné témy. Samozrejme, každý z nich má svoju vlastnú kariéru, takže album otvára skladba „Gobaith“ (walesky nádej), ktorú Catrin skomponovala pre balet Giselle a neostávalo nič iné, ako zapojiť sedemčlenný sláčikový súbor. Ich spoločná skladba „Chaminuka“ pochádza opäť z britského televízneho seriálu „Don’t Forget the Driver“ a Seckou v nej spieva na pamiatku svojho zosnulého priateľa, zimbabwianskeho hráča na mbiru Chartwella Dutira.
Keď ste si raz mohli vypočuť úryvky z albumu „Harfa nad Oslavou“, ktorý je výsledkom unikátneho rezidenčného projektu festivalu Folkové prázdniny v Náměšti nad Oslavou, dozvedeli ste sa, že dramaturg Michal Schmidt veľmi rád spojil duo s kolumbijským harfistom Edmarom Castañedom. Catrin a Keita sa s ním nikdy predtým nestretli, ale v Náměšti bolo ich ľudské a hudobné spojenie takmer zázračné. Strávili spolu niekoľko dní na skúškach, spriatelili sa a po odohraní absolútne úžasného koncertu sa rozprávali len o tom, že sa musia znova stretnúť. Zatiaľ sa tak nestalo, ale dvojica aspoň vložila nezabudnuteľnú spomienku do skladby „Dual Rising“, úžasne podmanivej rytmickej hry na harfu inšpirovanej umením ich priateľa Castañeda.
Jiří Moravčík a NMR (článok bol pôvodne napísaný pre Český rozhlas)
