Celia Wa pochádza z Francúzskych Antíl. Spieva, hrá na flautu a perkusie. Na druhom albume „Fasadé“ svojimi osobnými i politickými piesňami prezentuje kultúru Guadeloupe.
Celia Wa je ženou, ktorá prechádza životom vďaka sile hudby. Používa ju na udržanie rovnováhy aj v ťažkých situáciách. Svoje detstvo strávila na karibskom ostrove Guadeloupe, kde sa vo veku deviatich rokov naučila bubnovať miestne rytmy Gwoka.
V desiatich rokoch sa chcela stať klaviristkou, no keďže v škole už neboli na hodiny klavíra voľné miesta, vyskúšala flautu. S odstupom času je s týmto rozhodnutím spokojná, pretože klavír sa jej nezmestí do ruksaku: Flautu si vraj zoberie ľahko všade so sebou.
Priateľka flauta
Po presťahovaní do Paríža sa stala flauta počas štúdia na Americkej škole modernej hudby a na nespočetných jam sessions jej vernou spoločníčkou. Na konci svojho pôsobenia tam v roku 2013 nahrala svoje prvé EP „Wa“, na ktorom experimentovala s neo-soulom a hip-hopom. V roku 2021 vydala vo francúzskom vydavateľstve Heavenly Sweetness svoj prvý album „Wastral“, pod ktorým sú podpísaní aj uznávaní hudobníci ako Guts a David Walters.
„S rytmom Gwoka nikdy nezačíname na prvú. Hráme sa s nerovnováhou.“
Politické i osobné piesne
Celia sa na jednom „jam session“ stretla s kreolským spevákom a skladateľom Davidom Waltersom a neskôr sa stala súčasťou jeho kapely. Walters hrá tiež dôležitú úlohu na jej albume „Fasadé“. Ako aranžér jej pomohol zjednodušiť rytmy a urobiť ich tanečnými bez toho, aby stratili hĺbku. Názov „Fasadé“ znamená niečo ako čeliť alebo vyrovnať sa s niečím.
V deviatich skladbách albumu sa speváčka konfrontuje so svojimi pocitmi a zraniteľnosťou. Sú tu energické piesne o pomste alebo hneve, ale aj skladby o identite a súkromných záležitostiach.
Text piesne „Ola“ („Kde si?“) je vzťahovou dráma v západnom štýle. Za sprievodu zvuku bluesových gitár si speváčka vyrovnáva účty so svojím toxickým bývalým partnerom a celá nahrávka znie ako predpolnočný súboj v nočnom bare. „Huey“ je veselá, živá skladba venovaná jej jedenásťročnému synovi, v ktorej sa zamýšľa nad svojou úlohou matky. Je o hľadaní času, pretože ako hudobníčka často cestuje, a tiež o odlúčení od Hueyho otca.
Kreolské korene verzus moderné rytmy
Dôležitú úlohu hrajú na albume „Fasadé“ sociálno-politické témy. Celia Wa reinterpretuje pieseň „Rasanbleman“ („Zhromažďovanie“) haitskej herečky a speváčky menom Toto Bissainthe. Svojimi ľudovými piesňami a divadelnými hrami sa stala jedným z najdôležitejších hlasov haitskej a kreolskej kultúry. Celia Wa vo svojej verzii evokuje silu komunity. O hnací rytmus sa stará perkusionista Roger Raspail, ktorý býval členom Bissaintheovej kapely. Celia sa tiež ponára hlboko do kreolskej kultúry v skladbe „Louwanj“ („Chvála2“). Hosťuje v nej Frantz Brousillon zo skupiny Indestwas Ka, ktorá charakterizuje guadeloupskú hudobnú scénu už viac ako 20 rokov. V piesni spieva iba Frantz, zatiaľ čo Celia odpovedá svojou flautou, čo vytvára nezvyčajný duet s evokovaním duchovnej piesne predkov.
Spojenie s Afrikou oslavuje hrou na koru v skladbe „No Lies“ so Senegalčanom menom Ousmane Kouyaté, podobne ako aj v piesni „Sango“, ktorá je ódou na jorubské božstvo. Vrcholom albumu je skladba „Demounaj“, čo možno preložiť ako „odcudzenie“ alebo „odľudštenie“. Jej text je o histórii otroctva na Antilách a o tom, že nesmieme zabudnúť na traumy, aby sme sa odtiaľ mohli pohnúť ďalej. Sprevádza ju tanečný rytmus s jemnými bicími, jemným vokálom a očarujúcou melódiou flauty. A práve v tom spočíva sila piesní Celie Wa: sú hlboké a zároveň plné ľahkosti. Napriek tomu, že sa na albume „Fasadé“ zaoberá vážnymi témami, nahrala pulzujúci album s duchom optimizmu. Radi vám ho preto pribížime v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud.
NMR (foto: press Celia Wa)
