Desať rokov po debute „Lion Prayer“ prichádzajú Please The Trees so svojím piatym albumom „Infinite Dance“. Už pred vydaním ho bolo možné označiť za vyvrcholenie ich doterajšej tvorby. „Infinite Dance“ je dokumentom o zatiaľ poslednom úseku dlhej cesty skupiny. Začiatok a koniec tej cesty nie je síce určujúci, zato jej aktuálna etapa (a jej zvukový obraz v podobe novej platne) pôsobí ako výnimočný obrat v zložitej tanečnej variácii Ginger a Freda. Hoci ani tu Please The Trees neopúšťajú svoj vždyprítomný princíp hľadania, prekvapujú spôsobom, ktorý fanúšikov zmätie, rozruší a strhne.
Album „Infinite Dance“ vyšiel 19. septembra 2018, už tradične prostredníctvom vydavateľstva Starcastic Records a kapela ho pokrstila v tento istý deň koncertom na lodi Altenburg 1964 v Prahe-Holešoviciach. V novembri ho predstaví aj európskemu publiku ako hosť koncertného turné americkej skupiny Mudhoney.
Základ albumu „Infinite Dance“ nahrali Please The Trees v októbri 2016 v štúdiu Tiny Telephone (San Francisco) s producentom Brandonom Egglestonom (The Mountain Goats, Modest Mouse, Scout Niblett, Swans…). Nasledujúci rok potom skupina v pražskom štúdiu Golden Hive pracovala na vokáloch, klávesových a elektronických plochách so spriazneným kolegom Martinom Tvrdým a so stálym zvukovým producentom menom Amak Golden. Medzitým tiež v Texase, Oregone a na Islande prebiehali zásadné dokrútky. Svojou účasťou album „Infinite Dance“ totiž na diaľku ešte ozdobili Tor Harris (Swans, Shearwater, Angels of Light, Tor And Friends), Cory Gray (The Decembrists, The Dandy Warhols) a dokonca samotný John Grant.
Na zvučných menách hostí Please The Trees však rozhodne svoju hudbu nestavajú, už vôbec nie samoúčelne. Tor Harris aj Cory Gray svojou inštrumentáciou len skvele poslúžili už aj tak v základe výborne vystavaným skladbám (Forget About Me, Running Ghost, resp. Dive Deep), John Grant dotvára svojím hlasom pieseň Forget About Me.
Na čom Please The Trees na novom albume naozaj stavajú, sú priamočiare motívy. Titulnú skladbu „Infinite Dance“ ženie dopredu živočíšny soulový motor, v piesni „Follow The Smoke“ napríklad zasa čaruje jednoduchý účelný rif a tak by sa dalo pokračovať. Tento zábavný a pozoruhodný „nekonečný tanec“ umocňuje už i tak pevné korene Please The Trees a je potvrdením správnosti cesty, ktorou sa Václav Havelka so svojou kapelou pred viac ako dvanástimi rokmi vydal. Tá cesta vedie neustále vpred.
Na predchádzajúcich albumoch Please The Trees sa vždy odzrkadlila momentálna atmosféra v skupine. Každý z nich stelesňuje uzavretie jednej kapitoly, dosiahnutie istého úseku cesty. „Infinite Dance“ síce pokračuje vo vytýčenom smere s nevídanou energiou, avšak teraz s ňou zaobchádza oveľa suverénnejšie a chytrejšie. Po skrotení zvukových plôch sa Please The Trees totiž naučili pracovať aj s tichom, ktoré ich energiu nečakaným spôsobom umocňuje. V kontraste s tým prekvapia košaté aranžmány spevov a až kozmická syntetizátorová pavučina Martina Tvrdého. Niet sa ale čoho báť, pretože na nahrávke sa podarilo zachovať hutný a surový tanečný „groove“.
Václav Havelka o vzniku albumu povedal: „Prvýkrát sme si dohovorili nahrávanie bez toho aby sme mali hotové pesničky. Nemohli sme si nechať ujsť nahrávanie vo vysnívanom štúdiu Tiny Telephone, keď sa naskytla táto príležitosť. Jednou zo zásadných inšpirácií pre obsah albumu a jeho texty, bola kniha „Revolúcia vedomia – transatlantický dialóg“. Jedným z posolstiev knihy je výzva našej osvietenstvom formovanej kultúre, aby sa vymanila z konceptu materializmu a vrátila sa k hľadaniu a pestovaniu skutočnej, živej spirituality. „
Zdroj správy: Starcastic (foto: Bet Orten)
