Charan-Po-Rantan – Rose Balkan (Specific Recordings 2017)
Humor v hudbe je ako klzký parket. V ponímaní niektorých ľudí totiž akoby degradoval umeleckú dôstojnosť.
Hoci vytvoriť dobrý humor je náročné. A to nielen v oblasti literárnej, divadelnej a filmovej, ale aj v hudobnej. Slovo hudobnej treba podčiarknuť, pretože samotná hudba môže byť tiež vtipná, nielen texty piesní. No vyššie zmienený klzký parket je nebezpečný aj preto, že hudobník môže z neho ľahko skĺznuť do gýča. Dnes sa však už objavujú otázniky aj nad samotným pojmom gýč. Mnohí totiž pokladajú za gýčové aj to, čo gýčové nie je – melodickosť, citovosť, romantiku, nostalgiu, ba aj milý úsmev. A keď k tomu všetkému niekto pridá ešte bláznivú veselosť, tak z toho vznikne … Napríklad Charan-Po-Rantan.
Váš hudobný apetít vás už možno nasmeroval k objavom všakovakých exotických hudobných lahôdok, no k Japonkám Charan-Po-Rantan.
Charan-Po-Rantan hrajú balkánsku hudbu spojenú s kankánom, s akordeónovým feelingom parížskych kabaretov, s francúzskym šansónom, art popom, rómskou hudbou, klezmerom, ruskou melanchóliou a japonským textami, k tým vás nasmeroval?. Ak nie, tak si ich nenechajte ujsť. Tieto dve Japonky, sestry Momo (spev) a Koharu (sprievodný spev, akordeón, komponovanie, aranžovanie), patria k vizuálne 
najpestrejším zjavom japonskej hudobnej scény, ktorá je pestrosťou povestná. Už niekoľko krát sa objavili v rebríčkoch japonských hudobníčok s najlepším imidžom, no i s najlepšou hudbou.
Ony samy označujú svoj štýl za súčasť alternatívneho šansónu.
(Japonky a šansón? Prečo nie, veď Japonci sa odvážia na všetko). Koncertovali na slávnych miestach, v halách i na festivaloch. Hrali vo filmoch i v divadelných predstaveniach. A čo je najkrajšie, a dokazuje to aj ich hudba, netúžia iba po peniazoch a sláve. Veď sú stotožnené s názorom ich vydavateľov: „Sme tu, aby sme urobili viac, než len zarobili veľa dolárov. Peniaze nebudú trvať. Hudba bude“.
Ich tohoročný európsky kompilačný album Balkan Rose obsahuje piesne, ktoré vznikli počas ich kariéry s počiatkom v roku 2009.
A je to zábava hodná najúsmevnejšej world music. Na „vinyle“ v ružovej farbe. Veď Momo a Koharu sú, ako sa ľudovo hovorieva, v obraze. Medzi svojimi hudobnými inšpiráciami uvádzajú nielen zosnulú Édith Piaf a cirkusovú hudbu, ale i Beirut, Fanfare Ciocarlia,Taraf De Haidouks,Tokyo Ska Paradise Orchestra, čiže kapely, ktoré sme už u nás mali možnosť vidieť na festivale Pohoda. S Tokyo Ska Paradise Orchestra spolupracovali.
Miroslav Potoček (foto: press Charan-Po-Rantan)
