Cheikh Lô – Balbalou ( Chapter Two 2015 )
Hovoria o ňom, že keby nebol skladateľsky plodný ako Peter Gabriel (čím je ironicky myslené, málo plodný), mohol by byť veľkou hviezdou. Balbalou je jeho prvý album po piatich rokoch. Cheikh Lô (Bažant Pohoda 2006) je spomedzi hudobníkov černošskej Afriky jeden z najvýraznejších. Trošku pripomína Youssou N´Doura – melodikou, speváckym prejavom, senegalským štýlom mbalax, ktorý občas z jeho skladieb presvitá. No chvíľami má aj trošku arabský výraz, preto jeho hudbu niektorí recenzenti s bujnou fantáziou nazývajú „islamský funk“. Keď k tomu prirátame pestré aranžmány a evidentnú inklináciu k fúziám rozličných štýlov, môžeme ho bez mihnutia oka zaradiť do oblasti world music prijateľnej pre široký okruh poslucháčov, nevynímajúc jazzových.
Práve pre zmienené fúzie, pestré aranžmány a výrazné melódie, sa albumy tohto senegalského hudobníka odlišovali od väčšiny albumov afrických černochov – neboli jednotvárne. Vychádzali pod značkou labelu World Circuit (Buena Vista Social Club), no Balbalou bol realizovaný pre parížske vydavateľstvo Chapter Two, nahrávaný vo Švédsku, mixovaný v Paríži. Veľká škoda, že neobsahuje viac takých piesní, akou je Degg Gui. Brazílska speváčka Flavia Coelho a francúzsky akordeonista Fixi (Winston Mc Anuff & Fixi, Fela Kuti, Tony Allen) jej dodávajú multikultúrnu príchuť. Ostatné skladby sú viac-menej pokračovaním hudobného štýlu, ktorý Chiekh Lô začal rozvíjať pred 20 rokmi. Balbalou je síce album príjemný, cítiť z neho seriózny prístup k hudbe, no zároveň je, bohužiaľ, potvrdením, že africká hudba by už potrebovala inováciu. Začína sa v nej totiž prejavovať stereotypnosť. Mala by z chodníkov vychodených bosými nohami prejsť na chodníky vydláždené.
Miroslav Potoček
