Na druhom sólovom albume „Realms“ americkej speváčky Cindy Wilson je možné počuť elektronickú hudbu, nostalgické stopy rokov minulých i pestrofarebnú zvukovú paletu vychádzajúcu z viacerých žánrov.
Jej najlepšie skladby budú vždy tie, ktoré nahrala s B-52’s. Jej vokálny prejav spolu so spevákmi Fredom Schneiderom a Kate Piersonovou bol neoddeliteľnou súčasťou hudby jej pôvodnej skupiny. Zároveň bol stredovým pilierom, ktorý posilňoval kolektívnu silu. Nikdy nebola hlavnou speváčkou v tradičnom zmysle slova, no napriek tomu jej spev je nenahraditeľný a ľahko rozpoznateľný.
Na prvom albume „Change“ z roku 2017 sa podieľali hudobníci Ryan Monahan a Suny Lyons. Tento titul neprepísal pravidlá, no niektoré jeho skladby ako napríklad „No One Can Tell You“ u nás riadne zarezonovali. Dokonca ani jeho celkový štýl sa príliš nevzdialil od speváčkiných koreňov. Zatiaľ čo jej pôvodná skupina po rozlúčkovom turné pokračuje v koncertovaní, Cindy pripravila druhý sólový album, ktorý síce jej hudobnú paletu trochu rozšíril, no zároveň nevybočil zo štýlových mantinelov.
„Moji spolupracovníci boli moderní, mladí a hraví. Páčilo sa mi, ako prvý album dopadol a Veľmi sme sa pri tom bavili,“ povedala Cindy.
Keď Cindy začala uvažovať o ďalšom albume, oslovila Sunoho a spýtala sa ho, či by mal záujem s ňou opäť spolupracovať. Monahan už bol zaneprázdnený iným projektom, takže sa do práce museli ponoriť bez neho. Nové skladby vznikali na skúškach, ktoré sa konali každé dva týždne.
„Začalo sa to podobne ako všetko ostatné, jamovaním,“ hovorí Cindy. „Suny priniesol štruktúrovanú syntetickú hudbu, na ktorú sme improvizovali. Najprv sme používali nezmyselné slová a potom sme budovali štruktúru. Texty postupne začali dávať zmysel a hudba sa tiež menila. Bol to pomalý proces, ale zázračne sa to potom všetko spojilo. Bola som z toho unesená.“
Každá skladba je ako izba, ktorou prechádzate
Napriek všetkému sa Cindy darí do jej hudby vnášať ľahkosť aj stabilitu. Tón celého albumu vytyčuje už úvodná skladba „Midnight“ s analógovými zvukmi a robotickými rytmami. Podobne, ako v najlepších skladbách B-52’s, jej text nie je nič príliš vážny. Témy ako sny, nočné radovánky a základné svojpomocné rady sú len odeté do nových šiat.
Na albume nájdete aj nahnevano znejúcu skladbu „Daydreamer“ s gotickým nádychom, novovlnnú pieseň „Wait“, takmer ambientnú nahrávku „Hold On“, alebo tanečnú skladbu „Delirious“ s moroderovským rytmom. Stručne by sa dalo zhrnúť, že album „Realms“ je inšpirovaný elektronickou hudbou, ktorá vznikla v posledných päťdesiatich rokoch.
Cindy si návrat do minulosti zaslúži viac ako väčšina iných hudobníkov, pretože sa na hudobnej histórii aktívne podieľala. „Toto nie je rozlúčka,“ spieva v záverečnej piesni „Not Goodbye“. Dúfajme, že nie!
Róbert Gregor (foto: press Cindy Wilson)
